Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska * Lúč * Bratislava 2000

Lexikónov nikdy nie je dosť. Preto treba každý privítať. Tým viac, ak ide o skutočne rozsiahlu príručku, ktorá má úctyhodných viac ako 840 tlačených strán – číslovanie strán si musí čitateľ urobiť sám, pretože v knihe sa číslujú predovšetkým tlačené stĺpce. Popri osobnostiach, ktoré možno nájsť v rôznych encyklopédiách, slovníkoch spisovateľov či v biografickom slovníku, sú tu osobnosti, ktoré sa nedajú nájsť v bežne prístupných príručkách. Polstovka autorov sa teda podujala na neobvyklé dielo.

Dobre lebo nebárs, vzdychol si junák v Dobšinského rozprávke. Znamenalo to, že je všetko v poriadku, až na nejakú maličkosť, ktorá sa vzápätí objaví. A možno, že to nebude až taká zanedbateľná maličkosť. Rovnako sa dá vzdychnúť nad publikáciou Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Lúč, ako sa v tiráži píše: v jubilejnom roku 2000. Inými slovami, v lexikóne by sa mali objaviť všetci katolícki kňazi, ktorí do skončenia druhého kresťanského tisícročia na Slovensku pôsobili alebo boli so Slovenskom spätí inak.

Pri každom podobnom diele sa môže rozvinúť diskusia, či sú v ňom všetci, ktorí si to zaslúžia, či teda niekto nechýba a či nie je niekto navyše. Pri rozsiahlom diele sa vždy dajú nájsť nejaké nepresnosti. Ale tu nejde o výhrady tohto typu.

„Istý pasívny postoj“

Lexikón je z väčšej časti urobený kvalitne a tak, ako sa biografické príručky majú robiť: podávajú informáciu, ktorá je faktografická, objektívna. Z tohto rámca však lexikón predsa len vybočil. Ako keby kňazské osobnosti boli osobnosťami, ktoré sú nejakým spôsobom nedotknuteľné, ktoré treba obraňovať, ich nedostatky nejakým spôsobom zamiesť pod koberec.

Ak sa napríklad o Andrejovi Truchlom-Sytnianskom píše, že mu „nadriadený biskup zakázal redigovať Orla“, kto tým neznámym nadriadeným bol? Bol to taký bezvýznamný človek, že nemá meno? Pravdaže, má. Dokonca má aj heslo v tom istom lexikóne. Volá sa Arnold Ipolyi-Stummer. Píše sa o ňom, že bol maďarizátorom, ibaže pri jeho mene sa zas pre zmenu nedozvieme, že zničil prinajmenšom literárny rozlet jedného slovenského kňaza.

O Tichomírovi Milkinovi sa dozvieme, že ho ubili na smrť, ale nedozvieme sa kto. Neinformovaný čitateľ by si mohol myslieť, že to boli komunisti alebo Maďari. Že to bol ľudákmi poštvaný dav, ostalo za zátvorkou. Rovnako ako fakt, že pápežského nuncia Giuseppe Burzia netrápili natoľko „postoje slovenských štátnikov“, ale fakt, že jedným z nich, tým najvyšším bol katolícky kňaz Jozef Tiso.

Heslo o Jozefovi Tisovi (autor Róbert Letz) je vôbec skôr obhajobnou rečou ako biografickým heslom. Dozvieme sa z neho veľa zaujímavého. O Tisovej činnosti do roku 1918 je tu všetko, čo i len trocha potvrdzuje, že bol Slovák, ale nič o jeho maďarských vlasteneckých článkoch z rokov prvej svetovej vojny.

A takto to v obhajobnom tóne ide ďalej až po vetu: „Deportácie Židov považoval za akciu radikálov a v tejto veci zachovával istý pasívny postoj.“ „Istý pasívny postoj“ vodcu HSĽS a hlavy štátu asi nepotrebuje komentár, dal by sa však dokumentovať trebárs Tisovým prejavom v Holíči z augusta 1942, ale i ďalšími antisemitskými prejavmi. V biografickom hesle by to malo byť, v obhajobnej reči nemusí.

Za zátvorkou a pred zátvorkou

Ešte milosrdnejšie je v lexikóne opísaný František Jehlicska, platený agent v maďarských službách, jeden z najexponovanejších renegátov slovenského národného hnutia (autor Ján Letz). Pre čitateľa z inej planéty, ktorý vezme do rúk Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, bude Jehlicska obetavým slovenským národovcom, ktorý sa iba pre akúsi neidentifikovanú chorobu vzdal roku 1906 poslaneckého mandátu a ktorý potom bojoval za slovenský národ, po svete horlivo zakladal slovenské národné rady – skrátka obetavý Slovák telom i dušou.

Štefan Záreczky, popredný funkcionár Pacem in terris, je označený za kontroverznú osobnosť. Tiso ani Jehlicska kontroverzní nie sú. Pacem in terris bola kňazská organizácia na podporu komunistického režimu vytvorená samotným režimom.

Štipka aureoly navyše

Nebolo by asi spravodlivé posudzovať také rozsiahle dielo iba na základe niekoľkých pozabudnutí, zátvoriek či obhajobných traktátov, ktoré asi žánrovo patria niekde inde ako do biografického slovníka. Pokaziť polievku však môže i jedno nadbytočné zrnko soli.

A či si to vydavatelia, autori a redaktori želajú, alebo nie, čitateľ, domáci i zahraničný si knihu otvorí najprv na strane, kde je Jozef Tiso, a nie na strane, kde je Benedikt Sölöši, okrem iného aj preto, že mu ani nenapadne, že pod týmto neuveriteľne napísaným menom sa skrýva zostavovateľ slovenského katolíckeho spevníka.

DUŠAN KOVÁČ

(Autor je historik)