počas premávky poprednými európskymi výrobcami pneumatík priniesli alarmujúce výsledky. Iba necelá pätina (19,8 %) motoristov jazdí na správne
nahustených pneumatikách!
N edostatočný tlak bol zistený skoro u 60-tich percent vozidiel, naopak prehustené pneumatiky malo zostávajúcich 20 percent. Podstatne väčšie riziko prináša jazda na pneumatikách podhustených než prehustených, aj keď aj toto pravidlo neplatí bez výnimky. Či je stav slovenských áut lepší ako vo vyspelejších štátoch EU sa nedá povedať. Policajné akcie typu Jastrab sa stavom pneumatík nezaoberajú takže štatistiky v tejto oblasti chýbajú.
Ako a prečo
správne hustiť
Predpísané hodnoty hustenia neurčuje výrobca pneumatík, ale vozidla, preto ich treba hľadať v Technickom preukaze vozidla, alebo v príručke k vozidlu. Údaj vychádza zo znalosti konštrukcie automobilu, výkonu motora, zaťažení náprav apod. Spravidla sú udávané dve hodnoty pre každú nápravu.
Nižšia platí pre prevádzku
čiastočne zaťaženého vozidla, vyššia pre plne obsadené alebo nákladom naložené vozidlo. Pritom pri prednej náprave (väčšinou zaťaženej motorom) ide o malé rozdiely v rozmedzí 10 - 50 kPa, pri zadnej sa tieto rozdiely pohybujú medzi 50 až 100 kPa! Túto skutočnosť si pred začiatkom jazdy plne zaťaženého vozidla uvedomuje málokto.
* Bezpečnostný argument prečo správne hustiť: Môže prísť k situácii, že vodič, ktorý dbá na správne hustenie (ale jazdí väčšinou sám), vyjde na cestu z Bratislavy do Košíc a vezie manželku, kamaráta s priateľkou a samozrejme aj s batožinou. Počas cesty sú zadné pneumatiky podhustené vzhľadom k zaťaženiu o jednu tretinu. Jazdou po diaľnici dochádza pri vyššej rýchlosti k ich nebezpečnému prehriatiu a tým rastie riziko poškodenia, v krajnom prípade až k úplnej deštrukcii.
* Ekonomický argument prečo správne hustiť: Rozdiel v spotrebe je pri správne nahustených pneumatikách a pri podhustených pri rovnakom počte najazdených km až 20 %.
Kontrola tlaku
Výrobcovia odporúčajú kontrolu tlaku zhruba jedenkrát za štrnásť dní. "Nepoznám vo svojom okolí nikoho, kto dodržiava tento interval. Pneumatika nahustená dusíkovou zmesou nestráca tlak tak rýchlo ako vzduchom plnená, takže takáto častá kontrola je zbytočná" dodáva K. Oscity.
Zásadou objektívnej kontroly tlaku je robiť ju v nezahriatych pneumatikách ešte pred výjazdom vozidla. Aj jazda k najbližšej čerpacej stanici s kompresormi na meranie tlaku, znamená zahriatie tlakového média v pneumatikách. Nárast teploty znamená zvýšenie tlaku a tak nameraná hodnota nezodpovedá skutočnosti. Rozdiel nameraných hodnôt pri bežnom plášti osobného automobilu sa pohybuje okolo
30 kPa.
Pri kontrole tlaku nezabúdajte ani na rezervné koleso. To je potrebné udržiavať v použiteľnom stave t.j. dostatočne nahustené.
BEATA PLACHÁ
Čo prináša jazda na podhustených pneumatikách < Jazdné vlastnosti
- vozidlo je ťažšie ovládateľné, nereaguje dokonale na pohyby volantu pri zmene smeru, na vozovke pláva.
< Bezpečnosť
- brzdná dráha na podhustenej pneumatike je dlhšia. Predlžuje sa zhruba o 4 m.
- pokiaľ je vozidlo z vyššie uvedených dôvodov horšie ovládateľné, rastie riziko kolízie počas jazdy.
< Výkon
- pri podhustenej pneumatike rastie valivý odpor. Vozidlo stráca výkon, zvyšuje sa spotreba paliva.
< Životnosť
- jazda na podhustenej pneumatike dochádza k jej nadmernému opotrebeniu na krajných častiach behúňa, znižuje sa výkon.
- podhustená pneumatika rovná sa pneumatika preťažená. V dôsledku preťaženia dochádza k nadmernému zahrievaniu, ktoré môže viesť k úplnej deštrukcii plášťa.
< Odolnosť proti poškodeniu
- pokiaľ nemá zodpovedajúci tlak, narastá možnosť poškodenia kostry (napr. prerazením), a to aj pri prechádzaní cez bežne zvládnuteľné prekážky.
Čo spôsobuje pokles tlaku v pneumatikách K prirodzenému úbytku tlaku dochádza pri novej pneumatike namontovanej na nový ráfik s novým bezdušovým ventilom. Pokles je v priemere 50 kPa* za rok. Spôsobený je prirodzeným únikom hustiaceho média (vzduch/dusík apod.), ďalej súčiastkami pneumatiky, nedokonalou tesnosťou medzi pätou plášťa a plochou ráfiku alebo možnou netesnosťou ventilu.
Prevádzkou časom dochádza ku zmenám, ktoré únik tlaku ďalej zvyšujú - pneumatika vplyvom poveternostných podmienok starne, získava rôzne mechanické odretia, poškodenia, ráfiky hrdzavejú. Častou príčinou pozvoľného úniku tlaku v pneumatike býva ventil. Úbytok nastáva aj pri poklese okolitej teploty. "Z našich doterajších skúseností vieme tento nepriaznivý jav riešiť plnením pneumatík plynovou zmesou na báze dusíka" radí Kamil Oscity.
Odhady vychádzajú z vývojových dielní výrobcov pneumatík.
Protektory alebo šetríme na zdraví? O protektoroch väčšina odborníkov v pneuservisoch skonštatovala, že lacný nákup nemusí byť najvýhodnejší. Každodenní vodiči majú skúsenosti hlavne s prezúvaním do originálnych pneumatík. Ale ten kto jazdí málo, má staré auto, nedostatok financií, stojí pred otázkou: oplatí sa takáto investícia?
Odpovede sú dve - uprednostním nízku cenu, alebo istotu a bezpečnosť ?
Protektor, čiže recyklovaná pneumatika, má svoje neduhy. Ten prvý je, že nezakryje svoj skutočný pôvod.
Pri nákupe sa to väčšinou prejaví už jeho vzhľadom. Rôzne vypukliny a drobné nepresnosti behúňa vypovedajú o tom, že sa výrobcovi nevyplatí, zaoberať detailami. Kvalitné protektory pôsobia navonok ako nové pneumatiky. Pozor, pri laboratórnych testoch končia protektory nevyrovnane. Aká je teda percentuálna šanca, že ten môj vydrží?
