
Vladimír Popovič: Kráter 1999 – autor v súčasnosti vystavuje v Galérii Z.
BRATISLAVA – „Chceme nahradiť stratu niektorých významných výstavných siení a oživiť výtvarný život v historickom centre Bratislavy,“ povedal presne pred piatimi rokmi Viktor Hulík, keď začínala činnosť Galéria Z v bratislavskom Zichyho paláci. Predsavzatie sa naplnilo. Galéria, ktorá vznikla na základe dohody o spolupráci medzi mestskou časťou Bratislava – Staré Mesto a agentúrou Artlines, vedenej práve známym slovenským výtvarníkom Viktorom Hulíkom, svojím výstavným programom zaplnila medzeru v galerijnej sieti v strede Bratislavy.
Od prvej výstavy Alojza Klima až po súčasnú, ktorou sú obrazy z posledného obdobia Vladimíra Popoviča, sa vystaval päťročný oblúk štyridsiatich výstav. Ich spoločným menovateľom je dôraz na kvalitných autorov a v oblasti samostatných výstav orientácia na strednú a staršiu generáciu výtvarníkov. Generačná príslušnosť sa čiastočne prejavila aj v kolektívnych výstavách, ktoré v mnohých prípadoch mali široko zastúpenú zahraničnú účasť.
Nosnou aktivitou galérie sa stalo každoročné usporiadanie medzinárodnej sochárskej výstavy – Socha a objekt s podtitulom socha bratislavských nádvorí, ulíc a námestí. V rámci Kultúrneho leta predstavuje na viacerých miestach v Bratislave diela významných slovenských a zahraničných umelcov. Špecifikum tohto čoraz populárnejšieho podujatia je v tom, že väčšina diel je umiestnená v bezprostrednom kontakte s divákom – v exteriéroch historického centra Starého Mesta. V tejto súvislosti treba spomenúť aj aktivitu Viktora Hulíka, ktorý ako autor známeho Čumila na bratislavskom Korze zasiahol do Starého Mesta výtvarnou spoluprácou na vizuálno-akustickej inštalácii Laserový orloj, ktorý mal v Bratislave premiéru 1. januára 2001.
Nekomerčne orientovaná Galéria Z sa počas päťročnej existencie stala miestom kvalitnej ponuky výtvarného umenia, ktoré sa zároveň stalo aj prostriedkom osvetovej činnosti. Divák tu má okrem iného možnosť stretnúť sa s umením, ktoré sa inde neprezentuje. Samozrejme, takáto podoba galérie by nemohla fungovať bez vonkajšieho sponzoringu. „V tomto smere sú v našom štáte mnohé rezervy,“ hovorí V. Hulík. „Myslím predovšetkým na daňový zákon, ktorý by umožňoval odvádzať dane aj do kultúry. Istou možnosťou by mohla byť aj štátna lotéria, ktorá v prípade Londýna spravila skutočný zázrak, alebo vznik nových nadácií. Napriek tomu som presvedčený, že o budúcnosť Galérie Z sa netreba obávať. Jej meno je zárukou naplnenia možností.“
ĽUDO PETRÁNSKY