behnúť niekoľko internetových staníc.
Zastrešujúca Rada moslimov v Belgicku poslala žiadosť na príslušné ministerstvá a televíziám vysielajúcim vo francúzštine aj flámčine. Teraz sa čaká na posudok z oboch jazykových komunít.
Až potom príde debata o prípadnom programe. Prvé vysielanie sa nerozbehne skôr ako na budúci rok, pričom v po flámsky hovoriacich častiach to môže pre vypršanie lehoty na žiadosť o minoritné vysielanie trvať roky.
„Po moslimskom hlase je v Belgicku hlad,“ tvrdí člen Rady Mustafa Dalal s odkazom na úspech, aký zaznamenali správy pre moslimov, ktoré minulý týždeň začalo vysielať bruselské rádio Midi 1.
Posledná kampaň zapadá do širšej stratégie, ktorú rozbehla moslimská komunita v Belgicku. Okrem médií sa rozhodla osloviť jednolivých ľudí, a tak sa na radniciach rozmnožili pozvánky na verejné debaty a pribudli letáčiky v schránkach. Tisíce Belgičanov v nich nájdu knihu zadarmo s názvom Život Mohameda, ktorú distribuuje združenie mladých Turkov v Belgicku s cieľom bojovať proti zosmiešňovaniu Mohameda v západnej tlači.
Náklad je stotisíc výtlačkov a zhruba polovica z nich už mala doraziť do domácností vo väčších mestách. Belgickí Turci si vybrali najmenej kontroverzné podanie Mohamedovho života, aby presvedčili inovercov. Keď akcia uspeje, chcú týmto spôsobom rozosielať dôležité pasáže z Koránu, napríklad o neprípustnosti násilia alebo o postavení ženy.
Tunajšia moslimská komunita má vyše 400–tisíc ľudí, teda 4 percentá z desaťmiliónovej populácie. Najzastúpenejší sú Maročania a Turci, ktorí tvoria vyše polovicu belgických moslimov. Najviac ich žije v Bruseli.
Spolužitie dvoch odlišných svetov nie je idylické. Belgičania nepríjemne nesú zaberanie donedávna čisto „bielych“ miest moslimskými rodinami a z ich frustrácie ťaží politika. Ultrapravicová strana Vlaams Belang skórovala v nedávnych lokálnych voľbách práve s dôrazom na antiimigrantskú notu.
Autor: KATEŘINA ŠAFAŘÍKOVÁ, Brusel
