1797 - vo Veselom sa narodil katolícky biskup, národný dejateľ Štefan Moyzes, vedúca osobnosť národnoemancipačného hnutia Slovákov. Bol slovenským farárom v Pešti, profesorom filozofie na Kráľovskej akadémii v Záhrebe, záhrebským kanonikom. Od r. 1851 bol biskupom v Banskej Bystrici, v r. 1861 viedol slovenskú deputáciu do Viedne k cisárovi s Memorandom národa slovenského, v r. 1863 viedol do Viedne matičnú delegáciu. V r. 1863 ho zvolili za prvého predsedu Matice slovenskej. Zomrel 5. júla 1869 v Žiari nad Hronom.
1815 - v Uhrovci sa narodil národný buditeľ Ľudovít Štúr. Pôsobil v Společnosti česko-slovanskej a v r. 1837 sa stal námestníkom profesora J. Palkoviča na Katedre reči a literatúry československej. Prednášal na Ústave reči a literatúry československej a s M. M. Hodžom a J. M. Hurbanom uzákonili spisovnú slovenčinu. Tento krok Štúr vysvetlil v spise Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí a v práci Náuka reči slovenskej. V r. 1845 začal vydávať Slovenskje národňje novini s prílohou Orol tatránski, v Uhorskom sneme predniesol ako poslanec mesta Zvolen viaceré bojovné národnoobranné prejavy a tiež sa zúčastnil na koncipovaní Žiadostí slovenského národa v r. 1848. Bol naňho vydaný zatykač a musel utiecť zo Slovenska. Na Slovanskom zjazde v Prahe sa snažil presadiť vytvorenie všeslovanského zväzu. Počas revolúcie sa zúčastnil na slovenskom povstaní 1848-49. Po revolúcii sa presťahoval sa do Modry, kde musel byť pod policajným dozorom. Zomrel 12. januára 1856 v Modre po nešťastnom zranení na poľovačke. Ďalšie literárne dielo Ľ. Štúra: poézia: Plody, Dumky večerní, Spevy a piesne, odborné práce: O národních písních a pověstech plemen slovanských, Slovanstvo a svet budúcnosti, Starý i nový svět Slováků a i.