Spisovateľka a scenáristka Alta Vášová napísala aj libreto k muzikálu Cyrano z predmestia.
Jej mama učila hudbu, otec bol inžinierom na Zakarpatskej Ukrajine. Do základnej školy však chodila už v Bratislave, kde vyštudovala strednú školu aj Vyššiu školu pedagogickú, odbor matematika - fyzika. Bola učiteľkou, v rokoch 1968 - 70 dramaturgičkou Československej televízie v Bratislave, istý čas robila aj upratovačku na zámku Zvíkov. Počas normalizácie stratila zamestnanie a písala doma. Dodnes sa profesionálne zaoberá literárnou tvorbou. Manželka literárneho vedca a politika Petra Zajaca, matka štyroch detí a osemnásobná babička, niekdajšia majsterka Československa v ľahkej váhe v jude ALTA VÁŠOVÁ.
Na Novej scéne nedávno uviedli muzikál Neberte nám princeznú!, ktorého libreto ste ešte v roku 1982 napísali vy. Napriek množstvu gratulácií a krásnych slov, čo pri tejto príležitosti odzneli, nemyslíte si, že jeho obsah poznačil čas?
"Neviem o nikom a o ničom, čo by nepoznamenal čas. Ale čas aj mnohé otvára nanovo a ináč. Ak pôvodne stelesňovala muzikál Neberte nám princeznú pieseň o láske Tri slová, dnes je to pieseň Budem tu s vami. Pred štvrťstoročím nám chýbala najviac láska, dnes vedomie súnaležitosti."
Čo vás pred rokmi viedlo k napísaniu scenára na tento pôvodne televízny muzikál?
"Na spoluprácu ma vyzvala dramaturgička hudobných detských programov Gabika Vyskočilová. V tom čase som rozmýšľala o prepisoch rozprávok, čo ma priviedlo k motívom rozprávky o Snehulienke a siedmich trpaslíkoch, ktoré v náznakoch prebleskujú v celom príbehu muzikálu Neberte nám princeznú. Je tu motív zrkadla spolu s otázkou, kto je najkrajší na svete. Objavuje sa aj motív dnešného ideálu nestarnutia, večnej mladosti. Hviezda potrebuje divákov, ostatných ľudí vníma len ako obecenstvo, vyžaduje obdiv a z jej vzťahov sa vytráca spoluúčasť, partnerstvo, súcit. Rozprávkovú princeznú prichýlia trpaslíci. Majú svoj pevný režim, užitočnú prácu, ktorú vykonávajú v nemennom rytme deň čo deň, nemajú však nikoho, kto im dáva lásku a úsmev, kto ich očakáva a opatruje. Muzikálová Katka zablúdi do detského domova a deti ju považujú za princeznú. Aj domováci majú presne vypočítaný rytmus, vedia, čo budú robiť v ktorú hodinu, majú postieľky, hračky, herne, hygienu. No nikto z nich nemá človeka, ku ktorému sa môže upnúť, s ktorým môže rozvíjať citový vzťah."
Sama ste matkou štyroch detí. A predsa ste za život toľko vyprodukovali - písali ste poviedky, scenáre, novely. Kedy ste si kradli čas tak, aby to deti necítili?
"S údivom som pozorovala pri práci na muzikáli Neberte nám princeznú Janka Ďurovčíka, jeho nasadenie a invenciu, hoci si sotva našiel chvíľu na oddych a spánok. A teraz mi svojou otázkou pripomínate, že ani ja som nebola iná. Čas na sústredenú prácu sa dal kradnúť najmä v noci, veď aj tie najživšie deti večer utíchnu."
Istý čas ste pracovali aj ako upratovačka a sprievodkyňa na hrade Zvíkov. Bola to nevyhnutnosť, alebo ste tam čerpali námety na tvorbu?
"Málokedy hovorím o svojom živote, ale to o Zvíkove musím prezradiť - jeho chlad, múry, veže, gotická kaplnka, padací most, hradby, to všetko som oveľa neskôr prežívala znova pri písaní novely Sviatok neviniatok. Žila som tam istý čas so svojím prvým manželom Dimitrijom Jurkovičom - on ako kastelán a ja podľa sezóny. V zime hrad nebol v prevádzke, a tak ma viedli ako "uklízečku". Brala som to doslovne a pokúšala som sa vydrhnúť obrovské sály, pričom mi voda často zamrzla vo vedre, chcela som vyčistiť hradné priekopy od dlhoročných nánosov papierových pohárikov a iných odpadkov po turistoch. Až si to všimol miestny správca ciest a poslal na hrad bager. Vodu sme tam vozili vo voznici, teda sude na kolesách, z trojkilometrovej vzdialenosti, kúrili sme starými šindľami, pretože práve opravovali hradnú strechu a na varenie sme mali dvojplatničku. Potrebovala som oddych od učenia, preto som odmietla ponúknuté miesto v neďalekom Písku. Prežívali sme spoločný čas voľnosti, zaplatený nepohodlím - ale naplnený knihami, hudbou, návštevami priateľov, chránený hrubými múrmi dvanásteho storočia."
Hovoríte, že ste si potrebovali oddýchnuť od učenia. Učili ste veľa?
"Učiť sa dalo všade a ja som to patrične využívala, spoznávala som rôzne prostredia. Vystriedala som školy v Lábe na Záhorí, na Fazuľovej ulici v Bratislave, kam chodili deti z pavlačových domov, z ktorých už mnohé nejestvujú, v Hrabušiciach v Slovenskom raji s jeho divokou prírodou a svojráznymi rómskymi osadami, v Petržalke, vtedy plnej marhuľových sadov, v Lamači."
Ako ste sa vy, vyštudovaná učiteľka matematiky a fyziky, dostali k písaniu?
"Už v mojich prvých prózach sa vyskytuje slovo nepamäť. S touto danosťou som sa musela naučiť žiť. Nepamätám si tváre, mená, dátumy, deje kníh. Všetko, čo si chcem uchovať, si zapisujem, najmä nápady, myšlienky. Tak som začala aj písať. V škole som bola dobrá iba v tých predmetoch, kde som si mohla pomôcť logikou - v matematike a fyzike som si všetko vždy znova odvodila. To predurčilo moje štúdium na pedagogickej škole. Lenže postupne aj tak prevládlo písanie."
Žijete s literárnym vedcom Petrom Zajacom. Aký má vzťah k vašej tvorbe, ktoré vaše dielo za posledné obdobie pochválil najviac?
"Máme spätnú väzbu. Ja čítam jeho náročné literárnovedné štúdie, eseje, publicistické texty a on moje prózy - pomaly však nemá čo, asi pre mňa nastal čas oddychu a zbierania síl. Život s ním je veľmi intenzívny, pracuje vždy naraz na mnohých témach a jeho názory sú presné a jednoznačné. Takže vlastne oddychujem za oboch. Možno sa však raz odo mňa nakazí introvertnosťou a potom už budeme len tichučko doťahovať rozrobené veci. Zopár jeho literárnovedných prác sa dotklo mojich knižiek, podľa čoho súdim, že sa mu pozdávali napríklad Záhrady a Sviatok neviniatok."
Hodnotíte jeho politické kroky, alebo sa politikou nezaoberáte?
"V politike som obsadila úlohu aktívneho diváka - diskutéra. Peter sa v politike dôsledne drží svojich názorov, našťastie sa málokedy líšia od mojich."
V umeleckej koláži S Boženou ste opísali menej viditeľný svet spisovateľky Boženy Němcovej a zároveň sú tam paralely s vaším životom. V čom vám je Božena Němcová najviac blízka?
"Scenár o Božene Němcovej bol prvý titul, ktorým som sa znova dostala k práci na televíznom filme. Čítala som Němcovej neuveriteľné listy, spoznala spôsob, akým prekonávala chudobu, akým milovala, spoznávala ľudí a popri výchove štyroch detí budovala svoju osobnosť, písala svoju literatúru. Naše životy akoby sa navzájom dotýkali napriek priepasti rokov, a to dokonca v detailoch. Takže dotyky dvoch žien a konfrontácia dvoch období sa stali náplňou prózy S Boženou. Němcová je mi blízka v bodoch dotyku. A tým, že vedela byť v časoch neslobody slobodná."
Foto - Matúš Zajac
Z diela Alty Vášovej
Próza
Zaznamenávanie neprávd (1970, zbierka krátkych próz), Miesto, čas príčina (1972, experimentálna kniha próz ), Po (1979, román), V záhradách (1982, román), Sviatok neviniatok (1992, novela), Úlety (1995, autobiografické denníkové záznamy), Natesno (1997, novela)
Próza pre deti a mládež
Veľkáčky (1978), Blíženci z Gemini (1981), 7,5 stupňa Celzia (1984), Niekto ako ja (1988), Pán Puch (1991), Lelka zo sekretára (1992)
Scenáre
Román o base (1968), Sladké hry minulého leta (1970), Peniaze alebo život (1975), lyricky ladená mozaika zo života Boženy Němcovej, Ako lístie jedného stromu (1979), hra P+L (pocta Romainovi Rollandovi) 1989, Neberte nám princeznú (1982), Niekto ako ja (1988), libreto k divadelnému muzikálu Cyrano z predmestia (1978)
V roku 1982 napísala Alta Vášová libreto k televíznemu muzikálu Neberte nám princeznú. Autorom hudby je Dežo Ursiny, textov piesní Ján Štrasser. V septembri mal tento už kultový muzikál premiéru na Novej scéne v Bratislave. Na snímke sú hlavní predstavitelia Mirka Partlová a Juraj Slezák, vpravo je Sisa Sklovská, ktorá stvárnila mamu.
