enie nie je cesta rýchlikom, ale skôr Orient-expresom. Môžeme povedať, že ide o pomalý vlak, ktorý sa však neodchyľuje od smeru a dbá na pohodlie a bezpečnosť,“ hovoril metaforicky komisár pre rozšírenie Olli Rehn.

Podľa Bruselu sa netreba ponáhľať a únia sa rozšíri až v strednodobom horizonte. To je veľké sklamanie najmä pre Chorvátsko, ktoré má ambície na rýchly vstup. Záhreb už pokročil v rokovaniach o členstve a do konca roku 2008 chce zavrieť všetky kapitoly.

Je však málo pravdepodobné, že sa dovtedy podarí prekonať inštitucionálnu krízu, ktorá vznikla neprijatím európskej ústavy. V minuloročných referendách ju odmietli Francúzi a Holanďania a v oboch krajinách stále nie je nálada na zásadný posun. Už od januára pritom bude mať únia 27 členov, keď sa rozšíri o Bulharsko a Rumunsko.

Oživiť ústavu sa pokúsi nemecké predsedníctvo v únii, pre ktoré je to jedna z hlavných priorít. Berlín bude v prvom rade vyčkávať na výsledok francúzskych prezidentských volieb, ktoré ukážu smer ďalších rokovaní.

V hodnotiacej správe Komisie sa opäť objavil termín „absorpčná kapacita“, ktorý prízvukuje schopnosť únie prijať nováčikov. Dôležité je, koľko budú rozšírenia stáť a vplyv na dotácie pre farmárov z kohéznych fondov.

Entuziazmus pre ďalšie rozširovanie kazí aj klesajúca podpora Európanov. Týka sa zvlášť Turecka, ktoré si väčšina Rakúšanov či Francúzov v únii neželá. Komisia preto zdôraznila, že vstup nových členov musia podporiť aj obyvatelia, „aby mal demokratickú legitimitu“. Mnoho odborníkov kritizuje Brusel aj za prirýchle prijatie Sofie a Bukurešti, ktoré majú stále vážne problémy s korupciou a nefunkčným súdnictvom.