A tak niet divu, že keď sa teraz náhle objavil na televíznej obrazovke, vyvolal búrku nevôle i nadšenia. Prvý kanál ruskej štátnej televízie uviedol premiéru prvého dielu seriálu tento týždeň, v deň výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie a niektorí filmoví kritici taký krok nazvali „darčekom komunistom“. Je šťastie, že sa toho Šolochov nedožil, napísala Nezavisimaja gazeta.
Iní vidia v snímke sfilmovanej podľa románu Michaila Šolochova dielo rýdzo antisovietske, a v osude hlavného hrdinu donského kozáka Grigorija Melechova hľadajú tragické dôsledky boľševického prevratu.
I keď ruskí diváci videli film až teraz, nejde o nové dielo, vzniklo už pred 15 rokmi. Tichý Don je jeden z posledných filmových projektov, ktorý sa celkom obišiel bez počítačovej techniky.
Masové scény útoku kozáckych vojsk sú nakrúcané v reáli. Bondarčuk nakrúcal v Taliansku a v Rusku. Lacný projekt to rozhodnel nebol.
Produkčná firma International Cinema Company náhle skrachovala a exekútori film skonfiškovali. Celé roky ležal kdesi v nedobytnom trezore talianskej banky.
Bondarčuk medzitým zomrel, nestihol ho ani postrihať. Jeho syn Fedor však pred dvomi rokmi filmový pás vypátral, dokončil a s pomocou ruského ministerstva kultúry priviezol do Ruska.
Debatovať sa o ňom začalo skôr, ako ho pustili v televízii. Vraj je trápne, že kozáci hovoria po anglicky, že herec, ktorý stvárnil hlavného hrdinu, je homosexuál, že vydatá kozáčka chodí bez šatky, iná zas s rozpustenými vlasmi.
No Fedor Bondarčuk vidí problémy takto: „Doba sa zásadne zmenila,“ hovorí. Vysvetľuje, že pôvodne jeho otec nakrúcal film pre ľudí, ktorí poznajú knihu. Dnes je takých divákov hŕstka. A zahraniční herci, ktorí dostali na žiadosť produkčnej firmy hlavné úlohy, nikoho nepresvedčia, že vyrástli v zapadnutej ruskej kozáckej stanici. I keď ich Bondarčuk starší učil jesť po kozácky kapustu a piť vodku, je vidieť, že so šabľou donského kozáka sa nenarodili.
Navyše sa celý film nakrúcal v angličtine, čo predsa len trochu oslabilo šolochovovskú poetiku.
Lenže Bondarčuk nemal inú možnosť. Vtedajší funkcionári mu povedali: „Radšej budeme investovať do poľnohospodárstva, než do vášho filmu.“ Preto začiatkom 80. rokov prijal ponuku zahraničných investorov. A pristúpil na niekoľko ich požiadaviek. Túžba nakrútiť Tichý Don bola jednoducho väčšia.
