FOTO
Avigdor Lieberman a Arakadi Gaydamak. Dvaja kontroverzní muži z bývalého Sovietského zväzu, čo chcú zachrániť Izrael. Jeden je politik, druhý biznisman, ktorý stavia na svojej apolitickosti. Keď sa ich opýtajú, či by chceli byť premiérmi Izraela, Lieberman odpovedá, že sa nepotrebuje legitimizovať. Gaydamak zase vytiahne bonmot: je veľa premiérov, ale len jeden Gaydamak. Obaja emigrovali do Izraela, keď mali len niečo cez dvadsať rokov. Teraz sú už päťdesiatnici, ale stále majú dravosť novoprišelcov. Teda to, čo Izrael miluje.
Majú však aj niečo, čoho sa Izrael bojí. Ľavicový komentátor Yossi Sarid to pomenoval azda najpresnejšie: putinovsko--rasputinovská charizma. Je to kombinácia neľútostného až nemorálneho pragmatizmu, tvrdej ruky a schopnosti manipulovať davy. Lieberman to robí tak, že sľubuje, že dobre bude rýchlo. Gaydamak tak, že pomáha tam, kde zlyháva vláda. Milujú a nenávidia ich nielen izraelskí Rusi, ale aj rodení Izraelčania. A istý rešpekt vzbudzujú aj u Arabov. Izraelskí komentátori o ich rastúcom vplyve hovoria ako o ére Homo sovieticus. Zároveň sa pýtajú, ako muži, čo vyrastali za Chruščova Brežneva, zmenia Izrael.
Muž roka - dokázal, čo nedokázala vláda
Keď v izraelskej televízii nedávno vyhlasovali výsledky ankety Muž roka, publikum sa nepokojne mrvilo. V Izraeli je totiž zvykom, že toto ocenenie získava politik. Tento rok to však bola bieda: vláda nezvládla vojnu v Libanone, prezident údajne znásilňoval svoje podriadené a korupcia i rodinkárstvo boli na vrchole. Nezrodila sa žiadna mierová iniciatíva a dane tiež nikto neznížil. Keď moderátori oznámili víťazov, diváci sa spokojne usmievali. Mužmi roka sa stali izraelskí vojaci a Arkadi Gaydamak.
Miliardár Gaydamak, ktorého obchody zo zbraňami preverujú policajti najmenej v štyroch európskych metropolách, triumfoval. Ľudia ho zvolili za muža roka, pretože dokázal to, čo nedokázala vláda. Počas libanonskej vojny postavil v priebehu 48 hodín stanové mestečko v Ašdode, ktoré prichýlilo desaťtisíce Izraelčanov, čo utekali zo severu pod paľbou kaťúš. Gaydamak ľudí ubytoval, sýtil, ošetroval a zabával takmer mesiac. Stalo ho to 15 miliónov dolárov a "zarobil" si 65-percentnú popularitu medzi Izraelčanmi. O takom čísle môžu politici len snívať. Je jasné, že sa naňho vrhli stratégovia politických strán. Takýto muž je magnet na voličov. Rokovali s ním ľudia premiéra Ehuda Olmerta aj šéfa opozície Benjamina Netanjahua. Gaydamak zatiaľ odoláva a obdobie nahovárania využíva vo svoj prospech a reklamu.
Ako si očistiť meno
Gaydamak sa predovšetkým snaží, aby sa v očiach verejnosti očistil od svojich škandálov. Je podozrivý nielen z ilegálneho obchodu so zbraňami, ale aj z prania špinavých peňazí a machinácií v jednej z najväčších izraelských bánk Hapoalim. Podozrenia sú také silné, že viacero charitatívnych organizácií, ktoré podporoval, mu radšej vrátilo príspevky. Gaydamak sa však nevzdáva a v najväčších denníkoch v krajine si zaplatil celostranové inzeráty, v ktorých napáda políciu a prokuratúru, že zbytočne míňa peniaze Izraelčanov na jeho vyšetrovanie. Potom nie sú financie na sanitky, ktoré občanom Izraela musí nakúpiť on.
Izraelčania na takúto argumentáciu reagujú pozitívne, hlavne po tom, čo polícia Gaydamaka už roky bezvýsledne vyšetruje. "Jednoducho mu nevedia odpustiť, že je taký úspešný, že ho ľudia majú radi, že skupuje médiá aj futbalové kluby," hovorí jeden z izraelských podnikateľov, ktorý má s Gaydamakom obchodný vzťah. Mysli si, že obvinenia z ilegálneho obchodu so zbraňami nie sú až takým problémom. "Žijeme predsa v štáte, čo má z tohto obchodu veľké peniaze, a nikto nikdy nevie, kde naše zbrane skončia. Gaydamak v tom jednoducho vie chodiť."
Šokujúci Lieberman
Prieskumy verejnej mienky hovoria, že keby sa Gaydamak dal dohromady s Avigdorom Liebermanom a jeho stranou Náš domov Izrael, stali by sa jednou z najsilnejších strán v Izraeli. A dokonca by sa mohol splniť aj predpoklad, že Izrael bude mať raz premiéra - emigranta z bývalého Sovietského zväzu.
Lieberman, ktorého označujú rovnako za ultrapravičiara ako neideologického pragmatika, vstúpil pred niekoľkými dňami do izraelskej vládnej koalície. A hneď sa uviedol nápadom, aby Izrael v pásme Gazy zvolil rovnakú taktiku ako Rusi v Čečensku.
Západný svet zase šokoval svojimi rečami o vykolíkovaní hraníc Izraela tak, aby majoritné arabské časti krajiny zostali mimo. V Izraeli má táto myšlienka čoraz viac priaznivcov, pretože veľa Izraelčanov má pocit, že arabskí obyvatelia krajiny nie sú dostatočne lojálni. Lieberman to hovorí jasne: ak sa im tu nepáči, nemusia tu byť. Podľa niektorých až desivo jasne.
Izraelskí Arabi ho označujú za fašistu a rasistu, organizujú proti nemu protesty, ale zároveň hovoria, že je jediný z izraelských politikov, čo povedal na rovinu to, čo si ostatní len myslia.
Pozná ruskú dušu
Lieberman však vie, že s heslami proti Arabom a prázdnymi rečami o tom, že na nich treba ísť silou, dlho neprežije. Jeho tichá politická práca je o niečom inom. Podarilo sa mu vytvoriť veľmi silnú stranu s pobočkami po celej krajine. Nemá honosné kancelárie v najlepšej telavivskej štvrti ako tradičné politické strany, jeho ľudia sedia v nevábnych činžiakoch imigrantov. A riešia praktické veci. Nefunguje upratovanie v dome? Uniká voda z vodovodu a účty sú vysoké? Výťah je rozbitý? Na to všetko má Lieberman ľudí. Hlavne pre starších ruských imigrantov, ktorí nevedia poriadne jazyk a len ťažko sa "prestrieľajú" cez bujnú izraelskú byrokraciu, predstavujú títo "domoví dôverníci" záchranu. "Lieberman pozná ruskú dušu. Títo ľudia prežili väčšinu života v komunizme a veci vždy za nich niekto riešil, alebo im nalinajkoval. A tu sú stratení. On však vie, ako ich osloviť. Pochopil, že oni stále chcú, aby ich vodili za ručičku," hovorí politológ Neal Lazarus.
Myslí si, že tento pocit nemajú len imigranti z bývalého Sovietského zväzu, ale aj mnohí Izraelčania, ktorí prestávajú zvládať rýchle tempo. Izrael sa za posledné roky zmenil zo sociálneho štátu na veľmi dravú ekonomiku, kde slabí nemajú šancu. A Lieberman vie, ako pomôcť. Na druhej strane je však pragmatik, preto nepodporuje prílišné plytvanie na sociálne dávky. Jeho ľudia hovoria, že je za adresnú pomoc. "Vie sa, že keď prídete za Avigdorom, pomôže a keď nepomôže, pošle niekoho, aby to zariadil," povedal denníku Jediot Achronot jeden z jeho straníkov.
Lieberman podľa neho vie o všetkom, čo sa v strane šuchne. Pozná všetkých lokálnych funkcionárov a kontroluje ich prácu. Na straníckych mítingoch si najprv prezrie sálu očami, "spočíta" ľudí a ak nepríde dosť priaznivcov, jeho podriadení si to odnesú. "Avigdor tvrdo pracuje a nemá rád, keď jeho ľudia nie," hovoria ľudia z jeho strany.
Podobne ako Gaydamaka aj Liebermana má v oku polícia. Už roky ho vyšetruje pre podozrenia z finančných machinácií aj kontaktov s mafiou. Rovnako ako Gaydamakovi mu zatiaľ nič nedokázala.
Hrozba pre Izraelčanov?
Izraelskí Rusi sú na svojich krajanov zväčša pyšní. "Konečne by to mali zobrať do rúk, aby sme aj my mali hlas," hovorí úradníčka telavivskej radnice, ktorá nechce povedať svoje meno. Opisuje, ako vždy pred voľbami politické strany nôtia ruské piesne. "Zrazu sa všetci učia po rusky, mali babku alebo frajerku z Ruska a hrknú si aj vodku. Potom sa na Rusov zabudne," hnevá sa. Trápi ju aj to, že vláda nemá žiadne ministerstvo alebo úrad špeciálne pre Rusov. Na otázku, prečo by to tak malo byť, odpovedá: "Lebo je nás milión." Páči sa jej Gaydamak a Lieberman a podľa nej by sa mali spojiť. "Vedia, čo chcú, a rozumejú našim."
Miša Grossmann - syn dvoch ruských jadrových vedcov, ktorých v bývalom Sovietskom zväze naháňala KGB pre údajnú protištátnu činnosť (príbuzný im posielal časopisy z Ameriky), si však myslí, že Gaydamak a Lieberman sú nebezpeční. "Kvôli takýmto ľuďom utekali moji rodičia z Moskvy. A teraz sa chcú rozťahovať tu, v demokratickom Izraeli. Jeden na to používa svoje peniaze a druhý drzosť a rasizmus. Je hrozné, že Izraelčania nechápu, akou hrozbou sú pre nich."
Rusi v Izraeli
V sedemmiliónovom Izraeli žije viac ako milión Rusov - teda obyvateľov bývalého Sovietskeho zväzu. Ich imigrácia sa začala už v 70. rokoch, ale komunistický režim ju značne obmedzoval. Najväčšia vlna imigrantov prišla po páde komunizmu. Asi 300-tisíc (podľa niektorých odhadov oveľa viac) imigrantov nespĺňa kritériá na to, aby boli uznaní za židov. Ide o nežidovských partnerov židov či ich deti. Títo ľudia sa nemôžu v Izraeli zosobášiť, ani byť pochovaní na židovskom cintoríne. Majú síce izraelský pas, ale cítia sa diskriminovaní náboženskými pravidlami. Ruskú imigráciu v Izraeli spočiatku pre jej početnosť aj vzdelanostnú úroveň vítali, neskôr, keď sa zistilo, že veľa ľudí si zaobstaralo falošné doklady na potvrdenie toho, že sú židia, nadšenie odpadlo. Izraelčanom sa nepáči ani to, že Rusi sa nechcú veľmi prispôsobovať, žijú v uzavretých komunitách a často sa sťažujú.
Arkadi Gaydamak (54) sa považuje za jedného z najbohatších mužov Izraela, podľa niektorých odhadov má na konte 4 miliardy dolárov. Do Izraela prišiel ako 20-ročný. Odkrútil si tam povinnú vojnu, ale krajina sa mu nepáčila. S izraelským pasom odišiel do Francúzska, kde začínal ako záhradník a murár. Neskôr, hoci nikdy nedosiahol akademické vzdelanie, vybudoval prekladateľskú agentúru, ktorá pracovala pre ambasády v Paríži. Biznis neskôr rozšíril aj na Kanadu. Od polovice 80. rokov začal podnikať v exporte a importe. Skutočný rozmach dosiahol po páde komunizmu, keď využil neprehľadnú situáciu v rozpadajúcom sa Sovietskom zväze na - podľa francúzskej polície - nelegálny obchod so zbraňami. V roku 2000 sa po tom, čo mu hrozilo stíhanie za daňové podvody, rozhodol Francúzsko opustiť. Vrátil sa do Izraela, o ktorom je známe, že len vo výnimočných prípadoch vydáva svojich občanov na trestné stíhanie do zahraničia. V Izraeli kúpil tri domy, basketbalový a futbalový klub a riadi odtiaľ svoj biznis. Aj v Izraeli čelí podozreniam z prania špinavých peňazí. Od vojny medzi Izraelom a Libanonom v lete tohto roka sa netají ambíciami viac sa zapájať do verejného života. Jeho nevýhodou však je, že hovorí veľmi slabo po hebrejsky.
Avigdor Lieberman (46) je izraelským ministrom pre strategické záležitosti. Hoci sa narodil v Moldavsku, všetci o ňom hovoria ako o Rusovi. Je šéfom politickej strany Náš domov Izrael. Do Izraela prišiel ako 21-ročný. Po službe v armáde študoval Medzinárodné vzťahy a politológiu na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme. Ovtedy je stále v politike. Začínal v odboroch, potom sa presunul do pravicovej strany Likud. Riadil jej sekretariát, robil šéfa úradu premiérovi Netanjahuovi. V roku 1999 založil vlastnú stranu zameranú na voličov z bývalého Sovietskeho zväzu. Bol ministrom vo vláde Ariela Šarona, ale odstúpil, keď Šaron ohlásil odchod z Gazy. Má kontroverzné názory: presadzuje vysídlenie Arabov z Izraela výmenou za územné ústupky, navrhoval tiež, aby sa Izrael rozdelil na arabskú a židovskú časť, tak ako je Cyprus rozdelený na grécku a tureckú. Podľa izraelských médií má kontakty na ruských podnikateľov, ktorí sú spájaní s mafiou. Prezývajú ho Yvette alebo Rasputin.
FOTO
Autor: Tel Aviv
