Iraku, ide aj o Kjótsky protokol o znižovaní skleníkových plynov a americkú väznicu na kubánskom Guantanáme, ktorá podľa Európy odporuje medzinárodnému právu a treba ju zatvoriť.
Prvé zmeny „kurzu“ už nastali po odstúpení ministra obrany Donalda Rumsfelda. Ten bol v Európe mimoriadne nepopulárny. „Končí sa šesťročná nočná mora,“ komentovali jeho odchod európski socialisti.
Európania boli po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 šokovaní a sympatizovali s Američanmi. Solidarita sa však rýchlo vytratila po začiatku vojny v Iraku, pri ktorej Washington obišiel OSN a ignoroval postoje Európy. V tom čase silnela kritika Paríža a Berlína. Rumsfeld vtedy dokonca vrazil klin medzi členské krajiny Európskej únie, keď hovoril o „novej Európe“, ktorú reprezentovali nováčikovia z postkomunistických krajín podporujúci zásah v Iraku.
„Cyklus preventívnych vojen a unilateralizmu sa skončil veľkým neúspechom. Musí sa začať nová etapa, v ktorej bude mať veľkú zodpovednosť aj Európa,“ povedal tento týždeň šéf talianskej diplomacie Massimo D'Alema.
Rovnako aj španielski socialisti dúfajú, že demokrati pomôžu zmeniť smer americkej zahraničnej politky. V Ríme i v Madride sú pri moci stredoľavé vlády, ktoré zmenili Berlusconiho i Aznarov kurz zahraničnej politiky orientovaný na Washington a stiahli vojakov z Iraku.
Radosť z konca Bushovej éry a neokonzervatívnej doktríny zaznela aj z Paríža. „Som šťastný, keď vidím, že si Američania uvedomili, že im Bush klamal,“ vyhlásil bývalý francúzsky premiér a možný prezidentský kandidát socialistov Laurent Fabius.
Nemeckí politici boli opatrnejší a výhru demokratov v Kongrese príliš nekomentovali. „Bez ohľadu na voľby, nemecká vláda bude pokračovať v spolupráci s vládou a prezidentom,“ diplomaticky formuloval stanovisko vlády hovorca Ulrich Wilhelm.
Kľúčový poradca kancelárky Merkelovej však odhaduje, že Washington bude odteraz nútený viac počúvať Európu pri riešení zahraničnopolitických problémov. „Prezident už išiel týmto smerom a demokrati budú tlačiť, aby v kontaktoch s Európanmi pokročil ešte ďalej,“ povedal Karsten Voigt.
Berlín očakáva nový prístup k riešeniu irackej krízy, do regiónu však neplánuje poslať svojich vojakov. Prispieť chce na rekonštrukciu a ekonomickú stabilizáciu Iraku.
Hojenie rán, ktoré poznačili transatlantické partnerstvo, si želá aj Brusel. Dôraz dáva na liberalizáciu svetového obchodu. „Je dôležité, aby americká strana obnovila záväzok a pokračovalo sa v obchodných rokovaniach v Dohe, pretože je to veľmi dôležité pre svetovú ekonomiku,“ reagoval predseda európskej komisie Jose Manuel Barroso.
Moskva čaká tvrdšiu kritiku od demokratov
Americký prezident navštívi na budúci týždeň Moskvu. Podľa pôvodného plánu malo Air Force One v Rusku iba natankovať cestou do Ázie, prezident Putin však pozval Busha na krátku návštevu.
Prezidenti mali k sebe kedysi blízko. Ich vzťahy sa však zhoršujú. Spojené štáty kritizujú nedodržiavanie ľudských práv v Rusku, Moskva kritizuje irackú vojnu. Väčšina ruských komentátorov si myslí, že po víťazstve demokratov v Kongrese sa vzťahy USA a Ruska budú ďalej zhoršovať.
Ekonomická spolupráca oboch krajín je na veľmi nízkej úrovni a demokrati vystupovali jednoznačne proti vstupu Moskvy do Svetovej obchodnej organizácie. Bushova administratíva sa však s Ruskom na vstupe dohodla, otázne je, či to podporia aj demokrati v americkom Senáte. Najväčšie obavy panujú okolo osoby kritika Ruska Toma Lantosa, ktorý má šéfovať zahraničnému výboru. Práve on presadzoval pozastavenie členstva Ruska v G8.
Moskva už v časoch ZSSR pozorne sledovala výsledky volieb za oceánom. Vtedy priaznivejšie hodnotila demokratov. Republikáni boli považovaní za úhlavných nepriateľov komunizmu. Teraz je situácia opačná. Obmedzovanie slobody tlače či rastúca xenofóbia v Rusku bude zohrávať v demokratmi ovládanom kongrese omnoho dôležitejšiu úlohu.
PETRA PROCHÁZKOVÁ, agentúra Epicentrum
Isté oteplenie prišlo po nástupe Angely Merkelovej do úradu nemeckej kancelárky.
FOTO – REUTERS, SITA/AP
