ce 24 podporiť francúzsky pohľad na medzinárodné udalosti. Skončí sa tento súboj spravodajskou vojnou a pretlakom informácií?
„Al-Džazíra International má jedinečnú šancu, aby zvrátila prúd informácií, ktoré teraz pôjdu z juhu na sever a dala priestor regiónom, o ktorých sa neinformuje,“ oznámila televízia. Trúfa si osloviť až 100 miliónov domácností cez satelit a káblovú televíziu.
Spravodajským televíziám dnes nejde o komerčný zisk, ale skôr o politický vplyv v regióne. Médiá sa stali súčasťou diplomacie a niekedy je ich informovanie rovnako dôležité ako zákulisné rokovania politikov. V čase vážnych politických udalostí, ako sú vojna v Iraku, jadrový program Iránu a Severnej Kórey alebo pápežove kritické výroky o islame, formujú verejnú mienku miliónov ľudí. Stačí si spomenúť na kauzu Mohamedových karikatúr, ktorým sa výdatne venovali arabské televízie.
Katarská al-Džazíra len pred dvoma týždňami oslávila desiate výročie vzniku arabského vysielania, ktoré preslávili najmä reportáže o palestínskej intifáde a vysielanie vystúpení Usámu bin Ládina. Znepriatelila si tým Washington, ale naklonené jej nie sú ani arabské vlády na Blízkom východe, ktoré televíziu často kritizujú. Saudská Arábia napríklad tlačí na štátne spoločnosti, aby tam nedávali reklamu, čo znižuje zisky televízie. Bývalý šéf Pantagonu Donald Rumsfeld tvrdil, že televízia „deň za dňom útočí na imidž Ameriky“. Zabitý líder al-Káidy v Iraku Abú Zarkáví naopak al-Džazíru obvinil, že je hlasnou trúbou Ameriky.
Francúzi už niekoľko mesiacov pracujú na svojej „CNN“, ktorá sa bude volať France 24. Zo štátneho rozpočtu dostala viac než 60 miliónov eur a jej program pripravuje verejnoprávna televízia so súkromným kanálom TF1. Hovorí sa, že ide o nápad bývalého šéfa diplomacie Dominiqua de Villepina, ktorého rozčuľoval nezáujem médií o názory Paríža na vojnu v Iraku. Minister pred útokom vystúpil s ostrou kritikou amerických dôkazov a vyslúžil si potlesk diplomatov počas zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN. Americké televízie jeho vystúpenie zaznamenali len útržkovito a svet sa o argumentoch Paríža takmer nedozvedel. Minister sa vraj vtedy rozhodol presadiť vlastnú televíziu.
Mediálna bitka sa sústreďuje aj na arabský svet, kde dominuje al-Džazíra. Britská verejnoprávna BBC chce začiatkom budúceho roka spustiť vysielanie v arabčine a šíriť objektívne spravodajstvo. Zrušila už rozhlasové vysielanie do postkomunistických krajín a ušetrené peniaze investuje do rozvoja BBC Arabic.
Londýn už predbehla nemecká Deutsche Welle, ktorá v arabčine vysiela niekoľko hodín denne, od januára to bude už 12 hodín. Na moslimov sa chce sústrediť aj Russia Today, ktorú financuje Kremeľ a v súčasnosti vysiela v angličtine.
Už dlhšie obdobie pôsobí na Blízkom východe veľmi nepopulárna al-Hurra, ktorú jej potenciálni diváci vnímajú ako hlásnu trúbu Washingtonu .
