V roku 1976 dostal vtedy 64-ročný profesor Nobelovu cenu za ekonómiu za svoje práce o teórii peňazí. Friedman zanechal po sebe dve deti a manželku Rose, s ktorou vydali množstvo kníh. Ich život „prekonal najdivokejšie očakávania“, napísali Rose a Milton Friedmanovci vo svojich pamätiach, vydaných v roku 1998.
V jednej zo svojich hlavných prác Friedman v roku 1956 dokázal, že centrálne banky zvyšovaním množstva peňazí v obehu dlhodobo iba zvyšujú infláciu, ale nie úroveň výroby v národnom hospodárstve.
Vo svojom diele Kapitalizmus a sloboda, ktoré vyšlo v roku 1962, sa postavil proti teóriám ekonóma Johna Maynarda Keynesa. Tie vtedy medzi ekonómami prevládali. Friedman na rozdiel od Keynesa tvrdil, že ekonomické programy štátu, zamerané na hospodársky rozmach, nemusia pomôcť dlhodobému rozvoju.
Friedman sa touto knihou prezentoval ako jeden z najsilnejších zástancov voľného trhu. „Ukázal, že trh, aj keď nie je perfektný, dosiahne lepšie výsledky ako arogantní experti a nenásytní byrokrati,“ povedal americký prezident George W. Bush na oslavách Friedmanových 90. narodenín pred 4 rokmi v Bielom dome.
Friedman uverejnil v roku 1963 svoje dielo o teórii peňazí, v ktorom analyzoval menovo-politickú históriu USA od roku 1867 do roku 1960. S Annou Schwartzovou prišli k záveru, že prísna kontrola množstva peňazí v obehu je pre úspech ekonomiky rozhodujúca. Jeho práce vytvorili novú oblasť výskumu ekonómov -monetarizmus.
Podľa teórie monetarizmu sa má menová politika usmerňovať nie úrokovou sadzbou, ale obeživom. V desiatkach kníh, nespočetných vedeckých prácach a článkoch Friedman obhajoval podľa možnosti čo najviac voľnú trhovú ekonomiku. Ale aj mierny a postupný rast množstva peňazí, aby sa riešila väčšina ekonomických problémov a dosiahol sa trvalý hospodársky rast s nízkou infláciou.
