JÁN GBÚR je hlavným architektom najkvalitnejších reproduktorov na Slovensku. Hovorí, že jedinec dnes nemá šancu niečo dosiahnuť. V ničom, vždy musí ísť o spoluprácu. Jeho firma Aster vyrába reproduktory najvyššej triedy pod značkou Acon.
Od svojich šiestich rokov hrá na husle a k hudbe má ten najlepší vzťah, aký by mal výrobca high-end reproduktorov mať. Dalo by sa povedať, že je od nej závislý. Denne ju počúva aspoň tri hodiny, aby sa odreagoval od bežného života.
Láska k hudbe bola zrejme hlavným dôvodom, prečo sa vydal takmer na utopickú cestu zlepšovania zvuku reprodukovanej hudby. Potreba upravovať a modifikovať reproduktory, lebo sú najslabším článkom audioreťazca, sa zjavila „už veľmi dávno.“
Ján Gbúr vystupuje skromne. „Na ničom z toho nemám zásluhu sám. Navrhujem reproduktory, hovorím, čo by mali robiť, ale moje nápady realizuje inžinier Košnár. Ani architekt ešte nič sám nepostavil.“ Napriek alebo práve preto sa jeho firme podarilo to, o čom mnohí snívajú: preraziť v tej najvyššej triede audiozariadení. „Na svoju prácu nemám žiadne špeciálne predpoklady. Aj keď to možno vyznie ako fráza, som presvedčený o tom, že kto robí poctivo svoje remeslo, si skôr či neskôr klientelu zákazníkov nájde.“
Odťahovka a hudba pod jednou strechou
Rozhovor sa odohrával v posluchovej miestnosti firmy, ktorá sa nachádza v Čiernom lese v Bratislave uprostred veľkých vozidiel a odťahových áut. Človek by si pomyslel, že zablúdil, veď špičková a zároveň jemná audiotechnika s „džungľou“ všakovakých áut a návesov nejde dokopy. Avšak to, kde sa posluchovka so všetkými high-endovými mašinami a obrími reproduktormi nachádza, nie je náhoda. Jednou z činností, ktorej sa Gbúrova firma venuje, je skutočne odťahovanie áut.
Aster mala na začiatku k audiotechnike ďaleko. Začínala s autoservisom, autobazárom a obchodnými činnosťami. Cesta k podnikaniu s reproduktormi bola dlhá. „Stavba a experimentovanie s reproduktormi boli môj koníček. Zároveň však finančne náročný.“
Až po jej stabilizovaní, čo bolo pred ôsmimi rokmi, Gbúr rozbehol tri nové činnosti: stolársku výrobu, odťahovaciu službu a výrobu reproduktorov. Stolárska výroba poslúžila aj na výrobu ozvučníc a spracovanie dreva pre reproduktory. Aster má 30 zamestnancov, Acon troch.
Impulzom na komerčné využitie výstavby reproduktorov bola chuť predstaviť víziu zvuku a ukázať, akým smerom by sa mal uberať. „Kamarát hifista si doniesol drahé reproduktory a chcel mi ich predviesť. Porovnal som ich s tými, ktoré som doma postavil asi pred pätnástimi rokmi. Povedal som si, že keď môžu vyrobiť takýto „odpad“ za 3 milióny korún, tak to môžeme aj my. A tak sa to začalo.“
Potom nastala ťažká cesta. Reproduktory a iné produkty Acon sa začali predávať zhruba pred troma rokmi. Gbúr priznáva, že dnes je to už výnosný biznis. „Je to vysoko lukratívne, a to aj z toho dôvodu, že sa dostanete do inej sféry ľudí. Dobre viete, že keď raz urobíte jeden dôležitý krok, ostatné veci už idú samy.“
Posledný najvyšší model aktívnych reproduktorov Acon Ultima 4 je zaujímavý tým, že stredné a vyššie frekvencie hudby „poháňajú“ elektrónkové zosilňovače, basy sú budené tranzistorovými zosilňovačmi.
Vo svete takéto riešenie nemá obdobu. „Bol to môj nápad a nedám si ho vziať. Cesta k tomuto riešeniu však bola dlhá, hľadali sme ho 6 rokov. Všetci tvrdili, že je to hlúposť, ale presadil som si svoje.“
Štát neprejavuje záujem
Jedna z vecí, ktorá Gbúra prekvapuje, je nezáujem štátu. „Naivne som si myslel, že keď sme prišli s nejakým konštrukčným riešením, ktoré je vo svete ojedinelé, štát zareaguje. Nestalo sa. Ako to, že ministerstvo hospodárstva nie je na výstave špičkovej audiotechniky, kde sa predstavujú nové technológie?“
„Som si istý, že keby takýto výrobok vyrobili Američania či Nemci, štát by to podporil aj v zahraničí. Veď zahraničné ambasády to aj robia, ponúkajú nám výrobky svojej krajiny. Nie je mi však známe, že by niečo takéto robili naše veľvyslanectvá.“
Najviac ho mrzí, že štát neprejaví ani len záujem. „Úplne by ma potešila hoci aj kritika. Keby prišiel nejaký zástupca štátu a povedal: Vy tvrdíte, že ste prišli s niečím novým, ale v Tanzánii to už vyrábajú 10 rokov.“
Acon chce svoje produkty predávať iba v malých množstvách, aby udržal ich osobitosti. Gbúr priznáva, že tak robia aj pre obavy z plagiátorstva. „Číňania by to rozobrali na skrutky.“
Informácie o výrobkoch Acon sa šíria iba ústnym podaním a výstavami. Túto koncepciu „propagácie“ Gbúr nechce zmeniť. „Predáva sa to samo. Je to ako marketing na Rolls Royce, je vôbec nejaký?“
Viac na www.leaders.sk
Autor: HENRICH OFFERMAN
