Europoslanci z Le Penovho Národného frontu či práve z Flámskeho záujmu totiž v únii fungujú ako solitéri a nemajú nijakú spoločnú platformu, akou je napríklad pre ľavicové strany Európska socialistická strana. Záujem členov národoveckej Strany veľkého Rumunska a bulharského Útoku spojiť sily, ich však donútil k aktivite: zrátali si, že by mali dosť hlasov na vlastný klub.
Na vznik novej skupiny v europarlamente treba najmenej devätnásť poslancov aspoň z piatich členských štátov, čo bol pre slabo zastúpených nacionalistov doteraz problém. Bulhari a hlavne početnejší Rumuni to môžu zmeniť: predstavujú dve krajiny a spolu päť možných ľudí.
„Neformálne rozhovory s Rumunmi a Bulharmi vedieme často. Skutočná debata o spoločnej frakcii však príde po ich vstupe do únie, pretože až vtedy prestanú byť pozorovateľmi a stanú sa europoslancami,“ povedal Philip Claeys. V skupine ráta aj s členstvom Haiderových slobodných, britskou UKIP, uvažujú o tom Taliani z Ligy severu a záujem má časť Ligy poľských rodín.
Pre nacionalistov by aj malá skupina predstavovala zásadnú vzpruhu. Nezaradení poslanci sa dostávajú k slovu na výboroch a v pléne až ako poslední a majú minimálne administratívne zázemie. Príslušnosť ku skupine to zmení.
„Mali by sme vlastný sekretariát, naši členovia by sa ľahšie stali spravodajcami zákona a dostali by sme rozpočet na činnosť frakcie. Bolo by nás skrátka viac vidieť a počuť,“ popisuje Claeys. Dodáva, že ideologický obsah alebo názov formácie ešte medzi sebou príliš neriešili. „Pravdepodobnými bodmi by bolo NIE federalizácii únie, NIE ústave, NIE tureckému vstupu, ÁNO presadzovaniu národných záujmov, pravicových hodnôt a regulácii moslimskej migrácie do Európy,“ dodáva. Podľa neho je „možné“, že sa zúčastnené strany „pre obmedzenie kritiky v médiách“ dohodnú na odmietnutí „extrémizmu, antisemitizmu a podobne“, pričom on sám Le Penovu stranu či Ligu poľských rodín „nepovažuje za extrémistické či antisemitské“.
Autor: KATEŘINA ŠAFAŘÍKOVÁ, Brusel
