Dôvodom boli obavy o jeho bezpečnosť. Nenávisť voči Bushovi sa v uliciach Jakarty, metropole najväčšej moslimskej krajiny sveta, dala krájať. S prezidentom Susinom Bambangom Judhojonom sa Bush zhováral v odľahlom prezidentskom sídle horského mestečka Bogor.
Dokonca sa prešetrovala hrozba samovražedného teroristického útoku. Podľa nepotvrdenej informácie sa medzi protestujúcich v Bogore mohol infiltrovať muž s náložou pripevnenou k telu.
Bezpečnostné zložky znepokojili najmä výzvy na zabitie prezidenta. Líder jednej z militantných islamských skupín Habíb Riziek vyhlásil, že islamské právo dovoľuje Busha zabiť, lebo sa „dopustil zločinov proti ľudskosti“. Demonštranti sa podľa agentúry AP pokúsili zablokovať dve americké reštaurácie. Biely dom vyhlásil, že verí v kroky, ktoré pre Bushovu bezpečnosť podnikla indonézska vláda. Protestujúcich strážilo 20-tisíc vojakov.
Indonézia, ktorá má síce väčšinovú islamskú populáciu, no je sekulárnou krajinou, bola neraz terčom útokov. V rokoch 2002 a 2005 udreli teroristi na Bali, v rokoch 2003 a 2004 v srdci Jakarty. Krajina je kľúčovým spojencom USA vo vojne proti medzinárodnému terorizmu.
Ako informovala BBC, aj miestna tlač mala pri Bushovej návšteve zmiešané pocity. Niektorí komentátori jeho politiku v Iraku a Afganistane otvorene kritizovali, iní videli v ceste možnosť ziskov pre krajinu.
Zatiaľ čo Bush bol v juhovýchodnej Ázii, Čína demonštrovala svoj vplyv v južnej Ázii. Čínsky prezident Chu Ťi-tchao začal štvordňovú návštevu Indie. Ide o prvú podobnú cestu za posledné desaťročie.
No médiá sa ešte viac sústreďujú na jeho návštevu Pakistanu. Čínu znepokojuje čoraz väčšie priateľstvo Dillí s Washingtonom, najmä to, že USA dajú Indii prístup k civilným nukleárnym technológiám. V tlači sa preto špekuluje, že Peking by ako protiváha Washingtonu, mohol ponúknuť podobnú dohodu v Islamabade.
