Hlavnými bodmi programu dvojdňového summitu, ktorý sa skončí dnes, je však bezpečnostná situácia v Afganistane.
Tá sa v posledných mesiacoch významne zhoršuje. Témou číslo dva je Kosovo. Juhosrbská provincia, ktorá by mohla na budúci rok získať nezávislosť, ak to medzinárodné spoločenstvo uzná za najlepšie riešenie.
NATO má v súčasnosti na území Afganistanu 32 500 vojakov. Najviac sú zastúpení Američania, Briti, Nemci, Kanaďania, Taliani a Francúzi. „Pokiaľ nedosiahneme úspech v Afganistane, stane sa Afganistan exportérom terorizmu,“ vyhlásil šéf NATO Scheffer. Najradšej by bol, keby sa vojaci aliancie začali z tejto krajiny sťahovať už v roku 2008.
Okrem problematickej situácie v krajine, ktorá sa stále nezbavila bojovníkov Talibanu, sa v Rige rokuje o jadrovom programe Iránu, Severnej Kórey, o situácii v Iraku a zhoršujúcich sa rusko-gruzínskych vzťahoch.
Rusko ťažko nesie konanie summitu vo svojom bezprostrednom susedstve a ešte horšie snahu Gruzínska a Ukrajiny stať sa čo najskôr členmi aliancie. Proti týmto trendom používa svoje silné energetické zbrane, predovšetkým plyn.
Tesne pred začatím summitu vyzval na vystúpení v Rige americký senátor Richard Lugar alianciu na to, aby bola pripravená odpovedať na „energetický úder“ zo strany Ruska. Podľa senátora je to rovnaké, ako keď je členská krajina NATO napadnutá vojensky.
„Využívanie energetiky ako zbrane, to nie je teoretická hrozba budúcnosti, to sa už deje,“ zdôraznil Lugar.
I keď na rižskom summite nebude rozhodnuté o prijatí nových členov, podľa šéfa NATO „bude daný pozitívny signál“ príslušným krajinám. Záujem o členstvo v aliancii prejavili Albánsko, Srbsko, Macedónsko, Chorvátsko, Gruzínsko a Ukrajina. Posledné dve krajiny sú práve tými, ktoré sa opakovane stávajú cieľom „energetických útokov“ zo strany Ruska.
Lugar vyzval, aby Gruzínsko bolo čo najskôr prijaté do NATO, na čo by Moskva reagovala krajne odmietavo.
Tbilisi v snahe stať sa členom NATO podporil včera i prezident George Bush. Rusko má stále na území Gruzínska svojich vojakov, ktorí plnia mierovú misiu v separatistických republikách Južného Osetska a v Abcházsku.
Otázka rozšírenia NATO sa zrejme bude prerokovávať až na budúcom summite, ktorý sa má konať na jar 2008 v Bukurešti.
V Rusku boli zrejme nie náhodou v deň začatia summitu odtajnené archívy sovietskej rozviedky, z ktorých vyplýva, že USA a Veľká Británia „s pochopením“ prijali vstup sovietskych vojsk na území baltských štátov na začiatku 2. svetovej vojny. Uverejnenie bolo zrejme načasované tak, aby vzbudilo záujem vo chvíli, keď sa najvyšší predstavitelia USA a Veľkej Británie objavia na summite NATO v Rige.
