blémov Ankary. S kontroverzným zákonom o tureckosti mal nedávno problém aj nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Orhan Pamuk.
V katolíckom kostole Svätého Antona v centre Istanbulu vyzerá však spolužitie oboch svetových náboženstiev úplne idylicky a okrem kresťanov doň mieria i desiatky moslimských veriacich. Naoko tam nevidieť najmenší rozdiel ani medzi ortodoxnou a katolíckou cirkvou.
„Katolík alebo ortodoxný, to je jedno. všetci sme predsa kresťania,“ vysvetľuje asi 40-ročná Oľga, prečo navštevuje kostol, aj keď sa ku katolíckej cirkvi nehlási.
Paradoxne, najväčšiu časť návštevníkov chrámu deň po príchode pápeža tvorili moslimovia. Dvadsaťpäťročný študent Erhan sa v tomto kostole zastaví pravidelne, pretože ho pokladá za magické miesto. „Je to Boží chrám. Pre mňa je to sväté miesto rovnaké ako mešita,“ hovorí presvedčivo.
Kresťania, ktorí prišli do chrámu, si na útlak či diskrimináciu zo strany väčšinových moslimov nesťažovali. Vzťahy samotných predstaviteľov kresťanských cirkvi sú však napätejšie: napríklad cesta pápeža do Ruska, bašty ortodoxnej cirkvi, je podľa Vatikánu stále „nemysliteľná“.
Kým väčšina správ o pápežovej ceste sa zaoberá moslimskou reakciou na jeho septembrový prejav v nemeckom Rezne, Benedikt XVI. sa chce sústrediť najmä na zníženie napätia medzi katolíkmi a 250–miliónovým táborom ortodoxných kresťanov.
Vrcholom pápežovej návštevy nebude podľa Vatikánu rokovanie s hlavným tureckým muftim, ale stretnutie s pravoslávnym patriarchom Bartolomejom.
Práve Bartolomej je pravoslávnymi veriacimi vnímaný ako najväčšia autorita, aj keď v tejto vetve kresťanskej cirkvi nie je taká jasná hierarchia ako medzi katolíkmi. Patriarcha gréckej ortodoxnej cirkvi sídli tradične v Istanbule.
„Stretnutie dvoch lídrov kresťanskej cirkvi bude hlboko symbolické. Pre cirkev to bude historický okamih,“ tvrdí Thomas Fitzgerald, dekan ortodoxnej teologickej školy v americkom štáte Massachusetts.
Napriek tomu sa však nečaká, že by jedna návšteva vyriešila tisíc rokov trvajúce spory medzi oboma kresťanskými smermi. Niektorí ortodoxní veriaci, hlavne Rusi, spochybňujú aj právo Bartolomeja rokovať v mene celej ortodoxnej obce.
Benediktov pobyt v Turecku pôvodne nemal byť štátnou návštevou, ale skôr udalosťou významnou len pre kresťanov. Keďže turecké úrady náboženský význam Bartolomeja neuznávajú, požiadali pápeža, aby sa stretol s prezidentom Necdetom Sezerom a počas návštevy bol jeho hosťom. Vatikán napokon na to pristúpil.
Autor: MILAN ROKOS
