V súčasnosti sa diskutuje o zmene volebných pravidiel. Poslanec R. Fico navrhuje zvýšiť hranicu potrebnú na vstup politickej strany do parlamentu na sedem percent. Ďalšou možnosťou je zmeniť doteraz platný pomerný volebný systém na väčšinový. Uvažuje sa aj o kombinovanom systéme, ktorý by mal prvky pomerného a väčšinového volebného systému. V tejto súvislosti sme požiadali o rozhovor prezidenta Inštitútu pre verejné otázky (IVO) GRIGORIJA MESEŽNIKOVA.
Je dôležité, aby sa o volebných pravidlách hovorilo aj v širšej verejnosti?
„Občania by sa mali zaujímať o to, aké sú platné volebné pravidlá, lebo ide o reprezentáciu ich záujmov a voľbu ich zástupcov. Dôležité je, aby občania vedeli postrehnúť okamih, kedy by pri návrhoch na zmenu volebných pravidiel mohlo dôjsť k poškodzovaniu ich záujmov alebo ohrozeniu demokracie. Slovensko momentálne potrebuje skôr stabilitu volebných pravidiel, aby sa často nemenili, hlavne nie pred voľbami, aby boli pre občanov zrozumiteľné.“
V roku 1996 robila agentúra Focus prieskum, z ktorého vyplynulo, že len 17,3 percenta opýtaných vedelo, že na Slovensku máme pomerný systém. Nie je to alarmujúce číslo?
„Toto zistenie iste nepotešilo zástupcov politických strán. To však ešte neznamená, že občania sa zle orientujú vo volebnom procese. Dôležité je, aby sa občania vyznali vo volebnej procedúre. Možno nemusia presne pomenovať typ volebného systému, ale mali by vedieť správne z technického hľadiska hlasovať. Malý počet neplatných lístkov svedčí o tom, že občania sa vo volebných pravidlách dobre orientujú.“
Čo si myslíte o možnosti zvýšiť hranicu na vstup politickej strany do parlamentu na sedem percent?
„Návrh, s ktorým prichádza R. Fico, je nepochybne účelový. Je to typický príklad volebného inžinierstva s cieľom prispôsobiť volebné pravidlá záujmom konkrétnej strany. Je to snaha o získanie dodatočných, nie celkom oprávnených výhod. Mohlo by totiž dôjsť k situácii, že by sa do parlamentu dostal malý počet subjektov. Potom by sa prerozdelili mandáty a sila jednotlivých parlamentných subjektov by už nezodpovedala ich reálnej podpore vo verejnosti. Ohrozilo by to teda reprezentatívnosť parlamentu.“
Najčastejšie sa hovorí, že politickú scénu je potrebné sprehľadniť, lebo v parlamente je veľa strán. Je to prijateľný argument?
„Problémom akéhokoľvek straníckeho systému nie je počet strán, ale ich charakter, schopnosť komunikácie a ich koaličný potenciál. Jeden silný politický subjekt s nízkym a v prípade HZDS s nulovým koaličným potenciálom môže vo väčšej miere komplikovať vývoj na politickej scéne ako väčší počet menších, ale kooperujúcich subjektov s vysokým koaličným potenciálom. Na Slovensku počet relevantných politických strán zodpovedá celkovej sociodemografickej a etnickej štruktúre krajiny, takže snažiť sa teraz redukovať počet politických strán účelovými zmenami volebného zákona je nevhodné a napokon aj nezodpovedné.“
Prekvapuje vás, že Ficove návrhy podporuje prezident R. Schuster, hoci sám prispel k zvýšeniu počtu strán tým, že založil SOP?
„Čo sa týka postoja pána prezidenta, je v tom určitý alogizmus. Sám prispel k zvýšeniu počtu strán a dostal sa do parlamentu vďaka menšej strane, ktorá získala vo voľbách iba osem percent. Tento postoj môže posilniť opodstatnenosť úvah pozorovateľov politickej scény, že R. Schuster založil politickú stranu, aby sa napokon presadil ako hlava štátu. Tento výrok pána prezidenta považujem za veľmi neopatrný. Iba posilní presvedčivosť argumentácie tých jeho oponentov, ktorí tvrdia, že založenie SOP bolo účelovým krokom s mocenskými ambíciami.“
Kvórum sedem percent môže ohroziť parlamentnú existenciu SNS, SDĽ, KDH a za istých okolností aj SMK. Nie je zámer zvyšovať sedempercentnú hranicu náhradné riešenie za väčšinový volebný systém?
„Je to snaha posilniť pozície silnejších subjektov a vyvolať tým akýsi ‘väčšinový syndróm‘ v rámci straníckeho systému. V roku 1992 HZDS získalo 37 percent a vďaka prerozdeleniu mandátov disponovalo takmer polovicou poslaneckých kresiel. Vtedy ‘prepadla‘ takmer štvrtina odovzdaných hlasov. Vieme, ako to potom s vládnutím HZDS dopadlo.“
Politici hovoria, že väčšinový alebo kombinovaný volebný systém by skvalitnil prácu parlamentu napríklad tým, že by sa poslancami stali osobnosti. Je to tak?
„Nefetišizoval by som volebný systém a nepreceňoval jeho význam pre skvalitnenie politickej elity. Politici sa stávajú osobnosťami nie pre spôsob, akým sa dostanú do parlamentu, ale vďaka iným faktorom. Zmena by sama osebe neprispela ku skvalitneniu práce parlamentu. Zatiaľ volebný systém SR zabezpečoval stabilné fungovanie politického systému. Problémom boli skôr snahy o zmenu volebných pravidiel. Práve tie destabilizovali stav straníckeho systému, čo názorne ukazujú následky diskriminačnej novely volebného zákona z dielne HZDS z roku 1998.“
Za akých podmienok môžeme uvažovať o zmene súčasného volebného systému?
„Je prekvapujúce, že sa hovorí o väčšinovom alebo kombinovanom volebnom systéme a vôbec sa nespomína reforma zákonodarného zboru. Takáto zmena volebných pravidiel by bola logická, keby sa zaviedol dvojkomorový parlamentný systém a jedna z komôr by sa volila väčšinovým systémom. Je nevhodné, aby sa jedna komora parlamentu konštituovala na základe dvoch odlišných princípov.“
Čo by to mohlo spôsobiť?
„Vytvorila by sa možnosť kandidovania nezávislých poslancov. Keby takíto poslanci prišli do parlamentu, boli by stranícky nezaraditeľní. Máme konkrétny príklad v Rusku. Štátna duma sa konštituuje dvoma princípmi – väčšinovým a pomerným. V dôsledku toho v dume po voľbách vznikajú rôzne nestranícke frakcie a skupiny poslancov. Sú veľmi ťažko identifikovateľné z hľadiska ideovo-politickej orientácie. Ich postup je ťažko predvídateľný. Objavujú sa snahy účelovo vytvárať bloky nie na základe politickej profilácie, ale na základe iných, často veľmi pochybných faktorov. Podľa mňa tento spôsob zvyšuje riziko destabilizácie parlamentu, lebo etablované strany sa potom snažia získať týchto nezávislých poslancov a dochádza k častému a neprehľadnému preskupovaniu síl v poslaneckých kluboch.“
Súhlasíte s názorom, že známe osobnosti by sa mohli presadiť aj tým, že by sa dal väčší dôraz na preferenčné hlasy, na tzv. krúžkovanie. Títo kandidáti by potom mohli preskočiť ľudí, ktorí budú na popredných miestach kandidačnej listiny vďaka straníckym rozhodnutiam?
„Toto riešenie je oveľa vhodnejšie. Zavedenie tzv. otvorenej kandidačnej listiny s možnosťou pre voličov určovať poradie na kandidačnej listine by mohlo prispieť k tomu, aby sa zvýšili šance výrazných osobností dostať sa do parlamentu. Tak by sa reálne posilnila účasť občanov na výbere svojich zástupcov.“
IGOR STUPŇAN
