Čo pre vás znamenala postava cukrára Šimona Šindelku?

So scenáristami Jožom Paštékom a Milanom Ležákom sme sa poznali z internátu. Ponúkli mi túto úlohu však až po plejáde dramatických postáv, ktoré som stvárnil v divadle. Hoci som hral aj tragikomické úlohy, toto bolo niečo iné.

Ako sa vám pracovalo pod vedením Juraja Herza?

Výborný scenár umocnila jeho práca. Všetko autentické, aj improvizácie boli mimoriadne pripravené. Celé scény sme skúšali tak, že sme ich vymýšľali a opakovali. Napríklad, ako mi spadnú kľúče, ako otvorím bráničku a podobne.

Stalo sa počas nakrúcania niečo osobité?

Bola to nesmierne príjemná práca, pretože Ďuro je pohodový človek, ktorý tvorí s ľahkosťou. Spôsob takejto práce mi vyhovuje. Komédia je navyše žáner, ktorý si vyžaduje matematickú presnosť. Aby všetko vyšlo tak, ako má, som napríklad kolegovi Andymu Hrycovi tortu natieral do tváre asi sedemkrát.

Mali ste potom ešte chuť na torty?

Po všetkých sladkých rekvizitách som sa veru dlho nemohol pozrieť na torty, ani na šľahačku.

Ako prijali diváci túto komédiu?

Juraj Herc má obrovský cit pre mieru a vkus. Preto diváci film okamžite prijali. Po dvadsiatich rokoch sme s Ďurom spolupracovali, hral som v Českej televízii triler Tajné sny. Predtým dlho žil nimo našej republiky, preto poznal pomery vonku. Zistil, že dodnes film Sladké starosti predávajú v Nemecku na dévedéčkach. Aj tam má veľký úspech.