Oproti všetkým ponovembrovým komunálnym voľbám to je menej. Na tých predchádzajúcich, ktoré sa konali v decembri 2002, sa zúčastnilo 49,51 percenta voličov. Ani odhady, že na tohtoročných voľbách sa môže zúčastniť nanajvýš okolo 40 percent voličov, sa však nenaplnili.
Aj tentoraz bola vyššia volebná účasť na vidieku ako v mestách. Kým v mestách a mestských častiach predstavovala 36,76 percenta, v obciach 61,93.
Sociológ Ľubomír Falťan o tomto fenoméne povedal, že kým "v dedinách sú kandidáti známi, voliči vidia ich každodennú činnosť, je tam menšia miera anonymity", vo väčších mestách, ak nejde o dlhoročných komunálnych politikov, "sú anonymní a neznámi, tie mená ľuďom často vôbec nič nehovoria". Oproti roku 2002 to však v mestách bolo viac a v obciach, naopak, menej, informoval včera predseda štatistického úradu Peter Mach.
Z ôsmich krajov najvyššiu účasť dosiahol Prešovský a potom Žilinský, čiže kraje severného Slovenska. Na druhej strane, až na Nitriansky kraj, v žiadnom z krajov západného Slovenska účasť neprevýšila 50 percent. Je zrejmé, že v rozvinutých regiónoch voľby miestnej samosprávy nevyvolávajú taký záujem ako v tých, ktoré majú najväčšie sociálno-ekonomické problémy.
V zastupiteľstvách väčšiny krajských miest pravica upevnila svoju pozíciu. Napríklad v Trnave koalícia KDH a SDKÚ získala 26 z 31 poslaneckých miest, v Žiline zasa SDKÚ a OKS obsadia 18 z 31 mandátov. V Prešove budú mať väčšinu poslaneckých hlasov KDH a SDKÚ a v Košiciach KDH, SDKÚ a SMK. Zato v Trenčíne pravica jasnú prevahu stratila.
Istou výnimkou je novozvolené zastupiteľstvo Banskej Bystrice, najviac jeho členov je z radov nezávislých kandidátov. Na väčšinu to však nemusí stačiť. Koalícia SNS a Smer tam obsadí 12 kresiel, KDH, HZDS a SDKÚ ďalších šesť.
Z 50 územných obvodov, na ktoré sa Slovensko administratívne delí, bola najvyššia volebná účasť v obvodoch Námestovo, Veľký Krtíš a Štúrovo - všade nad 60 percent. Najnižšia bola v obvodoch Košice (27 %) a Bratislava (33 %), ktoré predstavujú dve najväčšie slovenské mestá.
