Víťazom súbehu Román 2006 je Námestie kozmonautov
Pisatelia mali na prácu zhruba dva a pol roka času. Po vylúčení ôsmich textov, ktoré nespĺňali podmienky prijatia do súťaže, nadelil vydavateľ porote 89 prác. Tá ich v priebehu roka čítala a posudzovala v troch kolách.
Hlavnú cenu a honorovanú zmluvu v hodnote dvestotisíc korún získal známy dramatik a spisovateľ Viliam Klimáček (1958) z Bratislavy za román Námestie kozmonautov. Dve prémie v hodnote stotisíc si rozdelili debutanti Michaela Rosová (1984) zo Senice za román Hlava nehlava a Bratislavčan Daniel Štefanec (1979) za román Filipiky.
„Hoci je dosť ťažké hovoriť o tom, kto je v literatúre prvý, druhý či tretí, z literárnych súťaží na Slovensku už vzišli viaceré významné spisovateľské mená,“ poznamenala Marta Součková, členka dvadsaťpäťčlennej poroty, ktorú tvorili domáci aj zahraniční literárni kritici, študenti, doktorandi z katedier slovenského jazyka, vysokoškolskí pedagógovia, spisovatelia, básnici, vydavatelia, prekladatelia či slovakisti.
Aby dokázali byť odosobnení, poznali len čísla autorských prác, autori zase nepoznali mená porotcov. Hlasovalo sa korešpondenčne, takže porotcovia nevedeli ani navzájom o sebe. Zverejnené bolo iba meno predsedu poroty Valéra Mikulu, ktorý strávil čas posudzovania pre istotu v zahraničí.
„Keďže poznáme oprávnenú prísnosť a zodpovednosť našich porotcov, ktorí sa mohli zdráhať udeliť hlavnú cenu a navrhnúť povedzme len prémiu, ba ani tú nie, každý z nich musel povinne navrhnúť jeden román na hlavnú cenu a dva na prémiu,“ napísal na okraj vyhodnotenia.
Niektorých porotcov výsledky viac či menej prekvapili. Jedni pokladali finálové práce za šedivé, málo invenčné, konformné či štýlovo zastarané, iní v nich naopak, nachádzali život, dobre spracované dávky humoru, absurdity, špekulatívnosti či nostalgie.
Spisovateľa Kornela Földváriho napríklad ohromilo, že v niektorých textoch našiel úplne identické odsudzovanie súčasnosti, alebo aj vnímanie sexuality. Jeho kolega Karol Horváth zase objavil medzi prácami skvosty, ktoré by si rád zaradil do osobnej zbierky: „Fascinuje ma, že ľudia namiesto toho, aby chodili na futbal alebo do krčmy, sadnú si a napíšu stovky strán viet, z ktorých ani jedna nie je zrozumiteľná a každá plná neskutočných gramatických chýb. To je úžasné!“
