vojom okolí.
Preto komisia prišla s plánom posilnenia takzvanej politiky susedstva, do ktorej patria krajiny Blízkeho východu a severnej Afriky a bývalé sovietske republiky ako Ukrajina alebo Arménsko. Posilniť znamená zvýšiť sumu peňazí a vtiahnuť uvedené štáty do politických debát únie. Výmenou za to Európania očakávajú pomoc pri vracaní nelegálnych prisťahovalcov alebo - s dodávkami ropy a plynu. „Chceme si okolo seba vytvoriť prstenec priateľov a priatelia si pomáhajú,“ povedala komisárka pre medzinárodné vzťahy Benita Ferrerová-Waldnerová, autorka plánu.
Politika susedstva, založená pred dvoma rokmi ako náhrada pre krajiny, ktoré v najbližších rokoch nemôžu rátať s členstvom v únii, sa doteraz sústredila na juh, teda na krajiny ako Izrael, Libanon, Jordánsko či Maroko s Alžírskom. Tlak postkomunistov v únii vrátane Čechov či Slovákov a pritvrdenie autoritárskej vlády Vladimira Putina v Rusku však obrátili pozornosť Bruselu na východ. Starostlivosť o Ukrajinu, Moldavsko alebo Azerbajdžan by teraz mala byť rovnaká. Sľubujú to aj Nemci, ktorí v januári začnú šéfovať únii, a mali by plán komisárky premeniť na konkrétne ponuky pre konkrétne štáty.
Experti na geostratégiu považujú politiku susedstva za kľúčovú. Európe by mohla priniesť len výhry - v obchode, bezpečnosti, pri dodávkach energií. Kritizujú však jej formalizmus daný úradníckym stereotypom a rôznymi záujmami členských štátov. Príklad sa ukázal v rovnaký deň, keď komisia vyhlásila svoj zámer.
Prezident Kazachstanu Nursultan Nazarbajev podpísal v Bruseli dohodu o zvýšení dodávok kazašskej ropy a plynu do únie a predbežne sľúbil, že Kazachstan zistí, aké sú možnosti postaviť potrubie pre európske štáty, ktoré by neprechádzalo ruským územím.
Napriek čoraz intenzívnejšiemu obchodovaniu v čase, keď sa Európa snaží zbaviť energetickej závislosti od Ruska, Kazachstan súčasťou prstenca priateľov únie nie je a podľa Ferrerovej-Waldnerovej ani nebude. „Je to geograficky už dosť vzdialená krajina,“ zdôvodnila hovorkyňa komisárky fakt, prečo Kazachovia nie a Azerbajdžanci zo susedného brehu Kaspiku áno. Neoficiálne, a teda pravdivejšie vysvetlenie znie: Azerbajdžan sme pribrali preto, že únia chcela odmeniť demokratickú revoltu v Gruzínsku a pre politickú korektnosť plus geografickú jednotu vzala s Gruzíncami aj Azerbajdžancov a Arménov. Neráta už však s Kazachstanom: susedí s krajinami ako Uzbekistan, ktoré po demokracii práve netúžia a Brusel nemá vo zvyku brať len jeden štát regiónu.
Kazachstan je navyše predsa už len príliš v ruskej sfére vplyvu a Rusko si únia nechce viac rozhnevať .
Autor: KATEŘINA ŠAFAŘÍKOVÁ, Brusel
