om Blízkom východe.
Lídri irackej vojny sa navzájom podporili deň po zverejnení správy komisie Kongresu, ktorá vyzvala Biely dom zmeniť stratégiu v Iraku a varovala pred zhoršovaním situácie v krajine. Odporučila, aby USA do roku 2008 z Iraku stiahli väčšinu bojových jednotiek a zamerali sa na výcvik Iračanov. Vyzvala na diplomatickú ofenzívu.
Bush včera vyhlásil, že táto štúdia je len jedným z dokumentov, ktorý si nechal vypracovať. Blair ju prijal priaznivejšie, tvrdí, že ponúka jasnú cestu vpred. „Dôsledky neúspechu by boli vážne.“
Bushovi sa na správe komisie nepozdáva návrh na priame rokovania s Iránom a so Sýriou. Domnieva sa tiež, že stiahnuť bojové jednotky z Iraku do roku 2008 je možné len za predpokladu, že to umožní reálna situácia v krajine.
Americký prezident v posledných dňoch mení rétoriku a pripúšťa, že Spojené štáty a Irak prežívajú náročné obdobie. „Je to náročné obdobie pre Ameriku a Veľkú Britániu a úloha, ktorá je pred nami, je skľučujúca,“ povedal americký prezident. „Násilie nie je výsledkom náhody... je to úmyselná stratégia,“ komentoval Bush situáciu v Iraku, kde ju zhoršuje podporovanie terorizmu zo zahraničia.
Teroristická sieť al-Káida sa podľa neho spojila s radikálmi v Iraku a podporuje sektárske násilie. Cieľom je zvrhnúť irackú vládu, ktorá podľa Busha i Blaira teraz potrebuje podporu medzinárodného spoločenstva.
Prezident opäť odmietol priame rokovania s Teheránom, ktoré autori správy odporučili. Irán údajne najprv musí dôveryhodným spôsobom dokázať, že zastaví práce na obohacovaní uránu. Washington sa obáva, že Teherán chce vyvinúť jadrové zbrane, Irán však tvrdí, že ide o civilný program. Jeden z hlavných autorov správy demokrat Lee Hamilton však podotkol, že komisia nenavrhuje, aby USA s Iránom rokovali o všetkých otázkach. Ide o to, zapojiť ho do hľadania riešení pre Irak.
Za zaujímavé Bush označil odporúčanie vytvoriť medzinárodnú skupinu na podporu Iraku, ktorá by mala byť zložená aj z jeho susedov. Irán a Sýria, ktorých sa to týka, by však podľa neho mali zasadnúť k rokovaciemu stolu len vtedy, keď nebudú podporovať teroristov.
Hamilton včera poznamenal, že je potrebné, aby Bush reagoval rýchlo. „Čas tlačí. Situácia sa zhoršuje. Musíme konať rýchlo. Nie je to otázka mesiacov, je to otázka týždňov, možno dní,“ povedal pre televíziu CNN. Bushov hovorca Tony Snow naznačil, že prezident by mohol prijať rozhodnutie do konca tohto roku.
Kongresová správa tešila Irán i Sýriu
Závery komisie amerického Kongresu nenadchli štáty, ktoré Biely dom považuje za spojencov na Blízkom východe - Irak a Izrael. Zato predstavitelia Sýrie, Iránu a palestínskej samosprávy sa cítia ako víťazi. Spojenci tvrdia, že komisia sa mýli a zjednodušuje, tí druhí o správe hovoria ako o objektívnej. Američania vraj pochopili, o čom je Blízky východ.
„Správa rieši americké problémy, ale nie problémy Iraku,“ povedal pre Washington Post iracký sunnitský politik Ajád Sammarai. Rovnako ako denníkom oslovení irackí analytici si myslí, že správa prehĺbi rozpory medzi irackými náboženskými a etnickými skupinami a ešte oslabí viac premiéra Nurí Malíkího.
Sporné sú odporúčania, aby Bush obmedzil pomoc, ak iracká vláda nebude postupovať dosť razantne. „To sa blíži vyhrážkam, že Američania si zoberú loptu, ak iracké deti nebudú hrať podľa ich pravidiel,“ napísal Anthony Cordesmann z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie.
Zapojenie Sýrie a Iránu do riešenia problémov Iraku sa obáva časť irackých politikov, niektoré arabské štáty aj Izrael. V Jeruzaleme sa ohradili proti návrhu, aby začali vyjednávať so Sýriou o vrátení Golanských výšin.
Hoci Sýria aj Irán o správe hovorili ústretovo a naznačili ochotu pomôcť, otázkou zostáva, za akú cenu. Analytik Henri Barkey pre agentúru Bloomberg povedal, že za pomoc si nechajú dobre zaplatiť - Irán „nevyrušovaním“ svojho jadrového programu a Sýria „dohľadom“ nad Libanonom. „Na Blízkom východe jednoducho neexistujú bezpodmienečné rokovania, ako navrhuje komisia,“ povedal AP iracký minister zahraničia Hosjar Zebari.
Pre Izrael je neprijateľný záver, že izraelsko-palestínsky konflikt a vojna v Iraku súvisia. „Je to zjednodušovanie,“ citovala izraelská televízia nemenovaného vládneho úradníka. Pochybnosti na oboch stranách vzbudzuje návrh usporiadať regionálnu konferenciu, ktorá by podobne ako tá v roku 1991 v Madride mala viesť k uzavretiu mieru medzi Arabmi a Izraelom.
JANA SHEMESH, Tel Aviv
