Literárny súbeh Román 2006 pozná svojho víťaza. V prvom ročníku ceny na najvyššiu métu dosiahol známy dramatik VILIAM KLIMÁČEK. Pravda, okrem divadelných hier sa v minulosti venoval i poézii a dodnes píše aj prózu. „Považujem sa za dramatika, z pohľadu času, ktorý tomu venujem,“ hovorí pre SME. „V divadle je tá vzrušujúca živá nadstavba, aj keď prebieha iba od ôsmej do desiatej.“
Paradoxom je, že vyštudoval všeobecné lekárstvo a pracoval ako chirurg i anestéziológ. Na stranu umenia sa priklonil neskôr a dnes sa živí písaním literatúry. „S dôrazom na drámu,“ dodáva.
Jedným z dôkazov Klimáčkovej multižánrovosti je aj jeho víťazný román Námestie kozmonautov. Medzinárodná porota tak ocenila prózu, v ktorej sa po dvadsiatich rokoch stretnú dvaja priatelia v meste, kde obaja vyrastali. „V meste je ako pozostatok zvrhlosti päťdesiatych rokov prestavaný kostol na Gagarinovo centrum,“ hovorí autor. A zdôrazňuje, že to nie je žiadne retro.
„Tento kostol prestavali ako oslavu techniky, kozmonautiky a dobiehania hviezd. No a v tom meste si všimli, že takáto pamiatka sa dá dobre predať. Pretože je to kuriozita.“ A ľudí už toľko nebolí, keď takéto veci predávať aj začnú.
Neprekvapí teda, že autorov charakteristický ironický štýl s dôrazom na situačnú absurditu možno nájsť aj v tomto texte, ktorý by mal vyjsť na jar budúceho roku. „Humor je okolo nás stále prítomný, v tej absurdnej podobe. Vyplýva z toho, ako sa správame.“
Nápad na román vznikol skôr, ako bola vyhlásená súťaž Román 2006. „Nebol však motív písať ho, pretože v mojom prípade je to čosi dosť pomalé,“ priznáva Klimáček. Až vyhlásenie súbehu ho prinútilo dať tento román na papier. Vlastné ocenenie však vníma ako prekvapenie, pretože má pocit, že jeho prózy sa v minulosti nestretávali so širokou náručou literárnej kritiky.
Možno to je už tradičným nárekom po chýbajúcom veľkom slovenskom románe. Práve cena Román by mala tento nárek utíšiť. Alebo aspoň zapchať chýbajúcu dieru. Pritom je však otázne, či dnešný čitateľ čosi ako veľký súčasný román vôbec potrebuje. Klimáček si to nemyslí. „Tu existovala v minulosti taká fraška, že veľký vážny román na Slovensku nemôže vzniknúť. Preto vznikajú skôr kratšie ironické knihy. Veľkosť predsa nie je v počte strán. Ten veľký román chýba kritikom, nie verejnosti. Bodaj by tu boli aspoň tie kratšie, ja som sa o to pokúsil,“ vysvetľuje Klimáček.
Aj cena Román je dôkazom, že sa začína vyjasňovať. Filmári majú novú cenu Slnko v sieti, literáti okrem Poviedky či Románu Anasoft literu. „Cenám prajem, upozorňujú na nové veci. A som optimista, myslím si, že spisovatelia či filmári sa už prebudili. A začínajú vznikať nové veci,“ dodáva na záver Klimáček.
Autor: TOMÁŠ PROKOPČÁK
