Kvôli sťahovaniu a nemožnosti dostať sa cez víkend na internet nestihol rozhovor zautorizovať a tak cez víkend ochotne pricestoval do Trnavy. Nakoniec na svojich vyjadreniach nezmenil ani čiarku. Hovorili sme o privatizácii v rokoch 1994-1998, vylúčení F. Gauliedera z parlamentu, A. Rezešovi, únose Kováča mladšieho, smrti Remiáša, prezidentovi Tisovi i o autonehode pod vplyvom alkoholu. Právnik a kontroverzný politik JÁN CUPER.

Ako ste vstúpili do politiky?

V roku 1990 si mňa a vtedajšieho docenta Prusáka zavolal predseda Matice slovenskej. Matičný výbor sa vraj uzniesol o potrebe vytvorenia jazykového zákona. V marci som ho priniesol a týždeň na to sa okolo neho spustila hystéria, demonštrácie a hladovky. Matičiari vtedy prišli s požiadavkou, že keď som to už napísal, aby som si to aj obhajoval. A tak som sa dostal do politiky. Dôvodom bolo aj to, že som chcel samostatné Slovensko.

A do HZDS?

V Žiline bol predvolebný nominačný snem a o pol jedenástej mi zazvonil poštár s telegramom od Oľgy Keltošovej. O pol piatej som sadol na vlak, šiel tam a stal sa jedným z lídrov HZDS do volieb do Federálneho zhromaždenia.

Pôsobil už vtedy Mečiar dojmom, že tu bude dlhé roky tvrdiť muziku?

Veď preto sme ho vybrali. Bol osobnosťou s charizmou.

Ako dnes pozeráte na obdobie osamostatňovania?

Nikdy neľutujem to, čo robím. Mali sme pocit, že robíme niečo dobré pre národ. Boli to pekné časy a musím sa smiať, keď niekto na portáli SME.sk tvrdí, že som okrem návrhu, aby ženy nemohli jazdiť v ľavom pruhu, neurobil nič dobré. Urobil som toho dosť. Nebol som lídrom ako Mečiar, ale myslím, že som pozadí urobil prácu, ktorá sa požaduje od každého intelektuála.

Český prezident Václav Klaus pred vašim bývalým kolegom Jarjabkom povedal, že si síce všetci myslia, ako štát rozdelil on s Mečiarom, ale už predtým ho vraj rozdelili Čarnogurský s Havlom.

Kedysi som už pre SME povedal, že ozajstní politici boli na Slovensku iba dvaja – Mečiar a Čarnogurský. Obaja mali nadhľad a vedeli myslieť do budúcnosti. To sú dve podstatné kritériá na to, aby spoločnosť napredovala. Spolupracoval som s oboma. Čarnogurský veľa taktizoval, Mečiar bol priamočiarejší.

Prečo ste o rozdelení neurobili referendum?

Nedalo sa to. Jednak na to nebol zákon a federálne referendum o rozdelení mohlo dopadnúť iba tým, že by Česká republika rozdelenie neodhlasovala. Preto sme zvolili stratégiu cez Deklaráciu zvrchovanosti. Som hrdý, že sa štát rozdelil v deň mojich štyridsiatych tretích narodenín na svätú Katarínu. Tým sa naplnil môj sen.

O privatizácii

Ako dnes vnímate tú divokú privatizáciu, za ktorou stálo najmä HZDS do roku 1998?

Boli sme to my, čo sme Mečiarovi nahovorili, že treba vytvoriť akúsi strednú podnikateľskú triedu, teda „middle-class“, pretože tá je oporou každého štátu. Ale to sa nepáčilo zahraničiu, pretože u nás chcelo privatizovať.

Vytváranie tej „middle-class“ sa však zvrhlo na vytváranie slovenskej kapitálotvornej vrstvy a to nedopadlo moc slávne.

Viete, minule ma kritizovali za to, že som povedal, aký je rozdiel medzi US Steel a Rezešom. Povedal som, že jeden vlastník je americký a jeden slovenský.

A iné rozdiely tam vážne nevidíte?

Nevidím. Tie železiarne by fungovali tak či tak.

Za Rezeša VSŽ takmer padli na kolená.

Neverte tomu. Nikdy na tom tak neboli.

A Gabriel Eichler ako záchrana, to bola iba bublina?

Áno. Banky, ktorú sú veriteľmi, si môžu dovoliť povedať, že žiadajú okamžité splatenie úveru. Nestalo sa tak.

Podľa vás bol teda Alexander Rezeš dobrým manažérom?

Netvrdím to. Nezávisí to totiž od jedného manažéra, ale od celého vedenia. Bol tam príliš krátko, aby s tým niečo urobil. US Steel chcel VSŽ veľmi získať, pretože tam bola možnosť preniknúť na východné trhy, pričom v USA bojovali so silnou konkurenciou. Len nech mi niekto netvrdí, že na tom VSŽ boli zle kvôli Rezešovi. Nech by tam bol ktokoľvek, US Steel by po tom šiel, pretože to bol pre nich strategický investičný zámer.

Nebolo hlúpe privatizovať podniky Slovákmi bez skúseností a kapitálu? Záujemcovia zo zahraničia mali kapitál, vyznali sa v tom. Zrejme by toľko podnikov neskrachovalo a Fond národného majetku by nemal starosti s dlžníkmi, ktorí sa nenamáhali ich splatiť.

Brali sa do úvahy aj tieto faktory. Musela však byť aj elementárna spravodlivosť, že tie podniky dotiahli na istú úroveň najmä peniaze slovenských daňových poplatníkov. Vedeli sme, že kapitál je medzinárodný a skôr či neskôr sem tí zo zahraničia prídu a vezmú si, čo im patrí. Vedeli sme však aj to, že niečo z tých peňazí ostane tu. Peniaze od banky predsa dostal iba ten, ktorý už nejaký finančný základ mal, alebo mal aspoň čo založiť.

Mečiar vždy tvrdil, že o konkrétnej privatizácii toho-ktorého podniku rozhodoval Fond národného majetku. Nebola realita taká, že o tom rozhodovali výhradne stranícke špičky?

Vždy o tom rozhodovali stranícke špičky. Tak za Mečiara ako aj za Dzurindu.

Čiže Mečiar povedal, že napríklad Slovnaft dostane Hatina?

Nie. Keď som šiel do Dozornej rady Slovnaftu, nedostali sme žiadny príkaz, koho tam máme dať. Príkaz znel iba tak, že máme zvoliť nového riaditeľa, pretože ten starý to chcel už vtedy sprivatizovať. Preto sme zvolili Hatinu. Neboli sme predsa proti privatizácii Slovnaftu, ale chceli sme vytvoriť strategické partnerstvo so Schwechatom. Samozrejme, že po našom odchode prevládli iné sily, ktoré to dali maďarskému MOLu. Či je to dobré alebo nie, jednoznačne to bolo treba sprivatizovať. To pri tej konkurencii na trhu s ropou nemohol byť štátny podnik.

Ján Slota sa v relácii SITO otvorene vyjadril, že svojim verným „prideľoval trafiky“.

Prideľovali ich aj Mikloš s Dzurindom, prideľuje ich každý. Každý súčasný režim je o vláde politických strán. Veď rozhoduje Koaličná rada.

Audio: Ján Cuper o prideľovaní trafík verným

Priznávate teda, že sa nevyhrávalo na základe kvality privatizačných projektov, ale po straníckej línii?

Nakoniec aj tak vyhráva najlepší projekt. O tom je slobodný trh, že niektoré podniky vznikajú a iné zanikajú.

Vy ste zástancom slobody trhu?

Samozrejme, veď si dobre pamätám, ako sme každú sobotu stávali na mlieko a chlieb. Nikto z nás by sa do tých čias nechcel vrátiť. Treba povedať, že niečo sme urobili dobre a niečo sme zbabrali. Rovnako ako Dzurinda.

Čo urobil Dzurinda dobre vo vašich očiach?

Chválim ho napríklad za devätnásťpercentnú rovnú daň. Bol to rozumný návrh, ktorý ekonomike pomohol.

O noci dlhých nožov

Čo „noc dlhých nožov“, keď koalícia HZDS, SNS a ZRS znemožnila opozícii kontrolovať moc?

Nebolo to nutné. A viete, že sa tá myšlienka zrodila v hlave dnešnej starostky Lamača? Ona bola hlavnou iniciátorkou. Preto ani nie som za to, aby bolo v politike príliš veľa žien. (smiech)

Bola za tým iba Oľga Keltošová?

Nechajme to. Ja učím svojich študentov, že je viac spôsobov, ako sa usporadúvajú pomery po voľbách. Jedným z nich je, že víťaz berie všetko. Tá dáma sa vtedy rozhodla pre túto voľbu. Inak - Čarnogurského požiadavka bola legitímna, keď chcel byť akceptovaný. Pokojne sme mohli povedať, že opozícii dáme päť výborov, ako ich dostali aj po tohtoročných voľbách.

Keď k nám zo zahraničia chodili demarše, HZDS sa bránilo, že je to najmä následok žalovania opozície v zahraničí. Myslíte si to aj dnes? Neboli v tom najmä nedemokratické praktiky?

Ubezpečujem vás, že som do toho videl, nakoľko som bol osem rokov v OBSE. Vtedajšia opozícia najmä zásluhou Čarnogurského, Kňažka a ďalších mala prístup k veľvyslanectvám a aj k tým, ktorí mali záujem o strategické podniky. Je samozrejme, že tie kanály využívali.

Chcete povedať, že demarše boli akousi odvetou za to, že zahraničie nemalo prístup k privatizácii našich podnikov?

Päťdesiat na päťdesiat. Určite áno, to vás môžem ubezpečiť.

O vylúčení Gauliedera z parlamentu

Nedávno ste sa vyjadrili, že v kauze Gaulieder by ste nekonali inak ani dnes. Prečo, ak Gaulieder nahlas poprel, že by sa mandátu vzdával?

Gauliederov záväzok bol predsa zaregistrovaný u notára. Bola to vierohodná listina a jeho ďalšie vyjadrenia boli iba politicky motivované. Nič proti nemu nemám, boli sme dokonca veľmi dobrí priatelia, ale celé to bolo o pesničke, že Mečiar chcel mať istotu, aby mu poslanci „nezdrhávali“. A tak tým, ktorým dôveroval menej, dal podpísať takéto vyhlásenie.

Čiže to nepodpisovali všetci poslanci HZDS?

To vám neviem povedať. Ja som nič nepodpisoval. Ako právnik však viem, že ak niečo podpíšem, tak ma to aj zaväzuje.

Ústavný i európsky súd však skonštatovali čosi iné.

To je v poriadku. To, čo skonštatovali, treba rešpektovať.

Prečo teda nezmeníte svoj názor, že ste konali nesprávne, ak ste zahlasovali za jeho vylúčenie z parlamentu?

Pretože to bolo najmä o morálke. Naše zákony sa vôbec nezaoberajú podrobnosťami, či niekto niečo podpíše alebo nie a čo potom, ak niekto poprie to, čo podpísal. To je Gauliederov problém. Ja som hlasoval na základe ústavy a rozhodol som sa slobodne. Právo o tom nič nehovorí. A nič by som na tom nemenil ani dnes.

Hovoríte, akoby sa Gauliederovi neublížilo.

Nemyslím si to. Neublížilo sa mu ani z hľadiska práva, ani z hľadiska morálky.

Z hľadiska práva áno, rozhodol o tom súd.

Právo túto problematiku nerieši. A môžem vás ubezpečiť, že ani Mečiar, ani nikto iný mi nedal príkaz, ako mám hlasovať. To môžem odprisahať.

Vylúčili by ste ho z parlamentu aj vtedy, ak by nevystupoval voči HZDS kriticky?

Nebolo to o vyjadrovaní. Malo to hlbšie - ekonomické i iné súvislosti.

Časovo to do seba zapadá. Vylúčili ste ho, keď začal kritizovať vašu koalíciu.

Lenže vy novinári do podrobností nevidíte. Mohlo sa vám to tak javiť. Ale malo to spojitosť s Michalom Kováčom a bojom medzi vtedajším vodcom opozície Čarnogurským a Mečiarom.

Buďte konkrétny.

Už som vám povedal, že to malo ekonomické pozadie. Šlo o oblasť, ktorú neskôr KDH aj tak ovládlo, teda o železnice.

O kandidatúre na post ústavného sudcu

Dekan Právnickej fakulty UK vás navrhol za kandidáta na sudcu Ústavného súdu. Nevybrali vás.

Mne to bolo celé smiešne. Áno, navrhol ma. A prečo nie? Som tu tridsať rokov, niečo som v oblasti teórie práva i praxe urobil, mám bohaté medzinárodné skúsenosti, niečo o tom teda viem. Robil som ústavu a urobil som na nej dosť. Nemyslím, že som sa nejako prehrešil, ak som to prijal.

Prečo sa za vás dekan verejne nepostavil hneď od začiatku?

Otázka je, aké sily začali z rektorátu a z novinárskej branže s dekanom cvičiť, a aké „kydy“ sa o tom písali aj na vašej stránke na internete. O tom sa ani nemienim vyjadrovať.

Myslím, že sa rektor nemal do toho čo miešať, nebolo jeho právom navrhnúť ma, parlament totiž vždy oslovuje dekana a vedenie fakulty. Oni dostali list a nie rektor. A že si on kvôli Cuperovi zavolal dekana na koberec asi päťkrát, to mi pripadá smiešne.

Ničím som sa neprehrešil ani voči Gauliederovi, ani voči spoločnosti. Naopak – som hlboko presvedčený, že som priniesol veľké pozitíva, nikdy som nekradol, neprivatizoval, nezbohatol som na iných, celý život som sa snažil žiť morálne, až na ten jediný prípad autonehody, keď sa ma niekto snažil zlikvidovať. A o tom nikto nie je schopný napísať pravdu... Raz to však vyšetrím rovnako, ako som doviedol do úspešného konca štrnásť prípadov Lexu.

O zavlečení Kováča mladšieho a smrti Remiáša

Stále popierate, že Remiáš bol zavraždený?

Po piatich rokoch viem, že o nijakú vraždu nešlo. Celá tá komédia sa zbehla, lebo to vyhovovalo dvom kohútom na politickom smetisku – na jednej strane Jano Čarnogurský, na druhej Vladimír Mečiar. Ľuďom okolo Jana sa hodilo, že sa Oskar F. - ktorý bol vtedy týždeň a pol príslušníkom SIS - dobre poznal s Róbertom Remiášom. Keď započuli z médií o zavlečení Kováča mladšieho, Oskar F. sa zdôveril Remiášovi, že bol údajne dvakrát strážiť dom Kováča ml. v Svätom Juri.

To ale naozaj bol.

Ale veď aj dnes strážia Gašparovičov dom.

Kováč mladší nebol ústavným činiteľom.

Aj mne, keď ma svojho času prenasledovali, dal minister Šimko namontovať do bytu sledovacie zariadenie, lebo som si ho sám želal, nakoľko som necítil bezpečne. Keď vás niekto o druhej v noci medzi Vrútkami a Žilinou vytláča z cesty autom s tmavými sklami a nestane sa to raz, keď vám niekto v noci „čumí“ do bytu, tak... Samozrejme, že je povinnosťou strážiť ústavných činiteľov. Oskar F. o údajnom zavlečení nikdy nič viac nevedel. Nepovedal viac ani počas sedemhodinového výsluchu za mojej prítomnosti.

Uniká mi motív, prečo by si svedkovia, resp. prokurátor vymýšľali.

Lebo Róbert R. žil potupným spôsobom života. Šlo o dílera drog, viem o tom zo spisu. Prezentovalo to dvadsaťšesť svedkov. Remiáš bol kukláčom v protidrogovej jednotke, ktorý zhodil niekoľko akcií drogovým dílerom. Zodpovedne tvrdím, že o žiadnu vraždu nešlo. Máme deväť znaleckých posudkov. Je tam výpoveď bývalého pilota a dvoch policajtov. Ten pilot šiel za tým autom päťdesiat metrov a nijaký výbuch nevidel. Auto šlo rovno do plota, lebo malo zrejme problém so splynovacím zariadením, ktoré je do bavorákov prísne zakázané montovať.

Existuje expertíza, ktorá hovorí o výbuchu.

To ale ani nebol znalecký posudok, ale vyjadrenie nejakého kriminalisticko-expertízneho ústavu a v ňom jeden z expertov zo zváračského ústavu na otázku nás obhajcov, či vie, ako sa vyrába polonáprava na bavorák, odpovedal, že sústružením. Dali sme si tú námahu a napísali do BMW a oni nám odpovedali, že sa vyrába z dvoj až trojmilimetrových plechov, ktoré sa zlisujú výbušninou. Keďže sa žiadne výbušné stopy pri vyšetrovaní nenašli, tak tú polonápravu napílili a pán expert na nej objavil Ameriku – vírivé zóny, ktoré vznikajú výbuchom už pri výrobe. Experti z fabriky, ktorá tie výbušniny vyrába povedali, že aj keby mesiac v kuse pršalo a auto bolo tristokrát osprchované, tak by sa tie stopy po výbuchu pri výrobe našli. Žiadna iná výbušnina tam nebola.

Smrť Remiáša súvisí so zavlečením Kováčovho syna.

Ale kdeže, nesúvisí. Tajná služba nepotrebovala Remiáša sledovať.

Vám nie je podozrivé ani to, že prví vyšetrovatelia smerovali k obvineniu SIS a Mečiar vtedy ohlásil ďalšieho vyšetrovateľa zo stredného Slovenska?

Remiáš prišiel za istým pánom, ktorého nebudem menovať, a povedal mu, že má isté informácie o Oskarovi F. Toho teda naložil istý advokát do kufra Mercedesu a o jedenástej v noci ho priviezol k prezidentovi. To, snáď uznáte, je netradičné riešenie. Tam sedel vyšetrovateľ a ten ho vypočul. Tak sa vás pýtam – mal taký vyšetrovateľ právo ním ostať? Bol nestranný a objektívny? Ani prvý, ani druhý vyšetrovateľ nesmerovali k ničomu. Už som vám povedal, ako prebehla tá výpoveď, tak ma snáď nebudete presviedčať, ako to bolo. Potvrdili to štyria svedkovia.

Ešte raz – vyšetrovatelia smerovali k obvineniu SIS.

Isteže. Ten prvý bol totiž na strane prezidenta. Príde k nemu v noci vypočúvať údajného svedka, ktorý za výpoveď dostane milión šilingov, potom svedka odvezú do Petržalky, kde ho preberú dvaja homosexuáli a odvezú do Maďarska. Potom, keď ich naďalej Oskar F. vydiera a vypisuje prezidentovi listy, že mu čosi sľúbili a aby mu teda zaplatili, tak ďalší dvaja homosexuáli navrhnú - aby sa ho zbavili - že ho oženia s nejakou Švédkou a sám Čarnogurský ho vezie z Krakova do Břeclavi. Tí dvaja tam dovezú Švédku a príde tam aj Kňažko s Ľubou Lesnou, zjednávajú sobáš, tak... Nehnevajte sa, to je naozajstná komédia, ktorú by človek len tak ľahko nestrávil. To všetko je v spisoch.

Kováč mladší sa teda „samouniesol“?

Ja vás iba môžem ubezpečiť, keďže spis je tajný a ja o tom nemôžem hovoriť, že aj to je v spise jasne popísané. A SIS to neurobila.

Bol Kováč mladší unesený alebo nie?

Nebol. Ak vypnete diktafón, tak vám to poviem. Ono to súviselo s tým bratovražedným bojom dvoch lídrov. Bol to boj o moc.

Ako vysvetlíte telefonát Lexa – Hudek?

Takých telefonátov sa dnes dá vyrobiť, koľko len chcete.

Hudek v prvej reakcii pravosť nahrávky nepoprel.

Aj ja som po nehode povedal, že som pil orešianske víno a dodnes som ho nepil a ani nevidel. Berte to ako jeho prvú reakciu.

Čiže podľa vás ide o kompilát viacerých telefonátov?

Samozrejme. Je to digitálne vyrobené.

To by však snáď dokázala expertíza potvrdiť alebo vyvrátiť.

Ani by som nepovedal. Takých dôkazov sa dnes dá vyrobiť, koľko len chcete. Tajná služba na to má svoje prostriedky a mala ich aj vtedajšia opozícia. Použili sa na to zahraničné zdroje.

Keď je to všetko také jasné, prečo dával Mečiar tie amnestie?

Mečiar dal amnestie preto, aby sa nediali neprávosti. Aby sa na to jednoducho zabudlo. Kováč svojich omilostil, takže Mečiar musel zareagovať, aby sa predišlo procesom, ktoré sa nakoniec aj tak udiali. Amnestie sú o zabudnutí.

Neostane to ako čierna škvrna v dejinách?

Nie. Dnes tie amnestie vidím ako krok, ktorý aj tak nezabránil perzekúciám Ivana Lexu. Vnímam to iba ako problém morálky. Ako právnik viem, že nikto nikdy nezrušil amnestie a ani sa to nedá, pretože v ústave takáto právomoc nie je.

Dá sa to ústavným zákonom. Tvrdí to napríklad Daniel Lipšic.

Tomu chýba klasické vzdelanie. Keď si preštuduje dejiny inštitútu amnestie, pochopí. Grécky pôvod toho slova znamená „zabudnúť“.

Máme právo na také niečo zabudnúť? Štátny orgán ostáva podozrivý zo zločinu.

Musí sa zabudnúť. Spoločnosť sa k tomu nemôže stále vracať. Aj štátne orgány sú len spoločenské orgány.

Mečiar s Lexom tak ostanú podozriví.

Celé je to otázka zaplatenia si dvoch novinárov. Jeden z nich, Peter Tóth zo SME, pochopil, že hral neslušnú hru a ospravedlnil sa. Druhá, Ľuba Lesná, tú silu v sebe nenašla. Nech ju nájde a povie, prečo to všetko robila. Aj tí dvaja utajení svedkovia, to boli dvaja novinári. Keď sa nepodarilo oženiť Oskara F. s tou Švédkou, tak terajší riaditeľ jednej televízie povedal, že dobre - nasadáme do auta a ideme do Prahy. Na švajčiarskom veľvyslanectve vybavil azyl a Ľuba Lesná postavila tých dvoch nešťastníkov pred veľvyslanectvo a povedala, že jej musia povedať na kameru, že ak sa im niečo stane, tak za tým stojí Mečiar. Vtedy tým dvom došlo, že by mohli použití na zvrhnutie Mečiarovho režimu a utekali do Bratislavy za kamarátom, aby im dal minister ochranku. Tí páni sa vyjadrili, ako vedúci kancelárie prezidenta Kováča na prezidentskom hlavičkovom papieri vypisoval listy podnikateľom, aby im dávali reklamu do ich časopisu, takže sa „vychechtávali“ a rozprávali o tom, ako boli prvými novinami, ktorí mali ako reklamnú agentúru prezidentskú kanceláriu.

Prečo Lexa utiekol?

Ubezpečujem vás, že nikdy neutiekol, oficiálne ohlásil, že využíva právo na odpor. To je o niečom inom.

To by mohol povedať ktorýkoľvek podozrivý.

Samozrejme, veď to je v ústave v článku 32 napísané. Ak si myslíte, že vám demokratické inštitúcie štátu nezabezpečujú bezpečnosť, máte právo sa postaviť na odpor. Takto pred rokom som bol s Lexom v Juhoafrickej republike a ten istý človek, ktorý ho sem priviedol, nás oficiálne privítal na letisku a po dvojtýždňovom pobyte sme vyriešili spor tak, že sa tajná služba JAR za svoj nezákonný postup voči Lexovi ospravedlnila a on stiahol všetky žaloby proti nej. Vysúdil by pritom veľké peniaze a aj toto svedčí o jeho morálnom profile. Ten istý pán každé ráno zavolal, či nám nič nechýba, či sa tam cítime dobre. Lexu priviedli naspäť protizákonne. Túto kauzu už netreba spomínať. Keby mal Lipšic klasické vzdelanie, tak by s tými hlúposťami ako zrušenie amnestií prestal. Dnes to už nikoho nezaujíma. Remiáša nepotrebovali sledovať a ani Kováč nebol zavlečený. A tento tajný spis raz bude prístupný.

O Jozefovi Tisovi

Zúčastnili ste sa prezentácie knihy kontroverzného historika Ďuricu, známeho svojou náklonnosťou k Jozefovi Tisovi.

Tiso nebol podľa norimberského práva medzinárodným zločincom. Je jednoznačne preukázané, že sa nepodieľal na deportáciách slovenských židov. Riešil otázku, či vziať v danej chvíli vedenie národa a tú zodpovednosť zobral. Nebol dostatočne zvrchovaným a silným vládcom na to, aby zabránil deportáciám, tie mu však nikto nemôže pripisovať. A slovenský národ sa ospravedlnil.

Audio: Ján Cuper o Jozefovi Tisovi

Nebolo správnou alternatívou odísť? Bol to kňaz.

Ale bol by tu predsa ďalší. Niekto ten národ musel viesť. Alebo by naši predkovia boli pričlenení k Ríši. Tiso vinu za deportácie nenesie, inak by bol tiež postavený pred norimberský tribunál. Možno mu pripísať historickú vinu, ale aj tak bolo jeho odsúdenie a poprava iba pomstou Beneša. Bol to nespravodlivý proces a Tiso bol potupne popravený, či si to niekto želá alebo nie. To tvrdím ako právnik. Mal byť odsúdený jedine na základe preukázanej viny.

Mal by byť blahorečený ako navrhuje Ďurica?

Z Tisa urobil mučeníka Beneš tým hlúpym procesom. Sú advokáti za a advokáti proti. Obe strany musia prezentovať výsledky svojich šetrení a potom sa ukáže. Aj keď som kresťan katolík, mne neprislúcha to hodnotiť. Morálne som s tým vysporiadaný, je to súčasť našej histórie. Ak dospejú k beatifikácii, je to ich vec. Ak si nikto osobuje právo to hodnotiť, je to síce súčasť verejnej mienky, ale je to iba názor. Profesora Ďuricu si vážim najmä pre jedno – začal diskusiu o pálčivých problémoch.

Vždy som počúval, ako bol Slovenský štát zlý. Snažím sa chovať na základe vlastných úvah a preto som si šiel veľmi rád profesora Ďuricu vypočuť. Prečo nie? Prezident nenesie právnu, ale politickú zodpovednosť. A za tú sa nepopravuje.

Audio: Ján Cuper o historikovi Ďuricovi a Tisovi

O autonehode

Autonehoda, ktorú ste mali v Modre, vás dostala mimo kandidátku HZDS do volieb. Kamery vás prichytili pod vplyvom alkoholu. Vy tú haváriu popisuje inak ako médiá. Koľko ste teda vypili?

Spomínam na to veľmi nerád. Na tom futbalovom zápase som vypil štyri deci vína. To som nikdy nepopieral, ani nepopieram. Nebolo to však toľko, aby som nezvládal jazdu autom, to vás ubezpečujem.

Audio: Ján Cuper o svojej autonehode

Dve svedkyne, ktoré šli autom za vami a videli vás, to bol komplot?

Tie dve svedkyne som videl tiež a preto som niekoľkokrát zastavil. Nemal som chuť, aby za mnou šli, čo oni zámerne nepochopili a nechceli ma predbehnúť. Potom som teda auto odstavil a oni ma predbehli tesne pred Modrou. Šiel som ďalej až po tú osudnú zákrutu, kde šlo oproti mne auto s plne rozsvietenými svetlami, ktoré ma samozrejme vyhodilo z cesty. Podľa policajného protokolu som šiel štyridsiatkou a pri takejto rýchlosti by airbagy nevybuchli. Tá pani tvrdí, že som údajne do jej auta narazil, ale ja dodnes tvrdím, že som do neho nenarazil.

Ako si potom vysvetľujete škodu na jej vozidle?

Neviem, ako si to vysvetliť. Tvrdím, že tam dokonca ani nestálo. Na mojom aute sa žiadny biely lak z iného auta nenašiel. Ani mnou, ani políciou. Našiel sa tam iba čierny.

Takže tvrdíte, že ste nabúrali do tej dopravnej značky?

Do tej som nabúral iba preto, lebo mi vybuchli dva airbagy a štyri pyropatróny. Pri štyridsiatke, aj keby som do toho auta narazil, by rozhodne nevybuchli, lebo búchajú až pri osemdesiatke. Takže to bol poriadny náraz a ubezpečujem vás, že som mal prvýkrát veľmi vážny strach o svoj život. Preto som vyskočil z auta a chcel som utekať pozrieť, kde je to auto, lebo zmizlo hore tou cestou a odbočilo doľava, kde sa to nesmie. Na to vybehli tí manželia so synom a začali ma otravovať, tak som im povedal, nech vypadnú, lebo im jednu vrazím. Vzal som svoj mobil a zatelefonoval polícii. A mojej žene.

Prečo ste mali strach o život?

Mal som oprávnený strach preto, lebo v pondelok sa mal vypočúvať Mikuláš Č. v kauze Remiáš. Nechcem rozprávať podrobnosti predchádzajúceho výsluchu, ale mal som dôvodné obavy, že vietor fúka z tejto strany. Ale dnes sa mi veci javia trochu inak a viem asi, kto to všetko spískal.

Policajnej hovorkyni Mihálikovej ste sa vyhrážali trestným oznámením za to, že informovala verejnosť o vašom nafúkaní dvoch promile. Vy ste tvrdili, že tá hodnote bola „iba“ 0,88. To sedí, lenže šlo o vyjadrenie v mg alkoholu na liter, čo v prepočte na promile dáva práve hodnotu 2,02. Za čo ste ju potom chceli žalovať?

Ja ten papier mám a tam je uvedená hodnota 0,8 promile.

Najskôr ste vraj dokonca odmietli fúkať.

Na rozdiel od iných politikov som nič neodmietol a podrobil sa všetkým úkonom. Mohol som zavolať svojmu kamarátovi, ktorý by pre mňa prišiel a zmizol by som. Pravý opak bol pravdou – ja som sám zavolal políciu a čakal na ňu. Fúkal som miestnym policajtom. Tí povedali, že je pokazený prístroj, lebo som nič nenafúkal. Hovorím „nech sa páči, tak prineste iný“. Keby som si bol tak vedomý, že som vypil 0,88, ako tvrdila pani Miháliková, ubezpečujem vás, že by som na nich nečakal. To je jej problém, neskôr som sa dozvedel, že je v priazni istej politickej strany a neviem ako postúpila.

Audio: Ján Cuper o nameranom množstve alkoholu

Neexistuje doklad, v ktorom sa tvrdí, že ste nafúkali dve promile?

Neviem. Ja mám nejaký doklad v každom prípade odložený.

A tam je aké číslo?

0,8. V promile, nie v miligramoch. Budiž, Miháliková si možno vybojovala nejakú lepšiu pozíciu. Jej úlohou je však informovať, nie komentovať.

Čo komentovala, ak iba uviedla hodnotu, ktoré vám v dychu namerali?

Ale prosím vás. Polícii som dal dokonca aj vodičský preukaz. V pondelok mi odtiaľ volali, nech si poň okamžite prídem, lebo s ním nemajú čo robiť a že ho tam nechcú držať. A večer som sa dozvedel, že som si drzo prišiel vypýtať vodičský preukaz. Z toho som skoro odpadol. Pred voľbami sa to celé zneužívalo a zrazu sa prestalo.

Veď vy sa vlastne staviate do pozície obete.

Dnes mi je takmer jasné, s čím to súviselo a kto za tým mohol stáť.

Kto?

To vám poviem mimo mikrofónu.

Čiže to vnímate ako komplot voči vašej osobe?

Samozrejme. V živote som nespôsobil žiadnu nehodu, najazdil som milióny kilometrov a aj dnes jazdím veľa. Chvalabohu - rok od tej nehody som nemal nijaký dopravný priestupok a dúfam, že ma od toho Všemohúci v budúcnosti ochráni.

A čo vyjadrenia, že ste vraj chceli utiecť a nasadali po nehode do auta.

Prosím vás, keby som chcel ujsť, tak nevolám políciu, to dá rozum. Zavolám kamarátovi, aby po mňa došiel, alebo zmiznem tak, ako to urobili mnohí iní politici.

Auto bolo nepojazdné...

To sa mýlite. Auto bolo pojazdné, to vás ubezpečujem. Na celej oprave boli najdrahšie práve airbagy, tie stáli stotisíc korún.

Audio: Ján Cuper o údajnej snahe odísť z miesta nehody

Ako to uzavrela polícia?

Neviem, asi to odložila. Ani na tom údajnom bielom aute nebola väčšia škoda ako päťdesiattisíc korún.

Prečo nepoviete, kto za tým podľa vás je, ak máte podozrenie?

Viete, raz ma už zrazilo auto na bicykli a dopadol som oveľa horšie. Dodnes sa to nevyšetrilo. Bolo to v roku 1997 po tom nešťastnom referende. Dva mesiace predtým mi ukradli auto spred parlamentu, nechali ho zhorieť v Rači a zavolali mojej sekretárke, že sa našlo nabúrané, pričom sa predstavili ako policajti. Kým sme spisovali zápisnice, bol vykradnutý môj byt s dokumentmi, ktoré svedčili o nekalých praktikách istých pánov pri tom nešťastnom referende.

Teraz za tým boli tí istí?

Teraz za tým boli iní. Viackrát som mal dôvodné obavy o život. Vždy, keď máte veľa informácií a tie sa dotýkajú moci, je to pre vás nebezpečné.

Po tom, čo vás HZDS nedalo na kandidátku, tvrdili ste, že máte ponuku od SNS. Ján Slota to poprel. Ako to teda bolo?

Keby som na tom veľmi trval, tak by som na kandidátke HZDS bol, pretože som tesne predtým vyhral voľby na krajského predsedu, kde som porazil Dubovskú.

Dal vám Slota tú ponuku alebo nie?

Nebudem sa k tomu vyjadrovať. Vyznievalo by to, akože si prihrievam polievočku a dávam kopance po tom, čo mal Slota teraz neúspechy. Nechám to teraz tak, som spokojný tak ako to je.

O týždeň na www.sme.sk: Veľvyslanec USA v SR Rodolphe "Skip" M. Vallee o sťahovení ambasády na iné miesto, zrušení vízovej povinnosti, treste smrti, hokeji i diplomatickom vyjadrovaní