Dánsko

Prvými poslami blížiacich sa Vianoc sú v Dánsku adventné vence. Štyri horiace sviece znamenajú štyri obdobia ľudského života - detstva, mladosti, dospelosti a staroby. Darčeky sú pre Dánov veľkým prekvapením, o ktorých obdarovaný nesmie vedieť. Čím väčšie prekvapenie, tým ich čaká šťastnejšia budúcnosť. Na štedrovečernom stole nesmie chýbať hus, kačica, bravčové pečené s červenou kapustou, teplá šunka, korenená treska s reďkovkami, horúca ryža poliata studeným mliekom a ako dezert sladký ryžový nákyp so zapečenou mandľou.

Fínsko

Fíni sú presvedčení, že ich krajina je pravlasťou Santa Klausa, ktorý od nich roznáša darčeky po celom svete. Vianoce sú pre nich aj veľkou slávnosťou vianočného stromčeka gigantických rozmerov, okolo ktorého sa hrajú deti, tancujú a spoločne sa radujú z darčekov.

Francúzsko

Vianoce sú pre Francúzov taktiež rodinným sviatkom. Deti dokonca veria, že darčeky im prináša stromček na Štedrý deň večer, keďže sú priviazané papierovými stuhami o stromček. Večera je výnimočne slávnostná a gurmánska. Predjedlami sú dary mora a hlavným jedlom je pečený moriak s gaštanovou plnkou a lanýžovou pastou a kurčatá so zeleninovým šalátom, paradajkami a olivami, ale tiež pečená hus na divoko. Okrem klasických sladkých dezertov sa podáva čokoládová saláma a roláda v podobe vianočného polena. Keď sa večera pretiahne, darčeky sa rozdávajú až na druhý deň ráno.

Grécko

Grékom nosí netradične darčeky až na Nový rok svätý Vassilios. Vianoce spájajú s tradíciou hrania rôznych hier šťastia a krájania novoročných koláčov. Ten, kto vo svojom dieliku objaví zlatú alebo striebornú mincu, bude mať v nasledujúcom roku šťastie.

Holandsko

Zo Španielska pripláva 25. decembra dobrácky dedo Sinter Klaas na bielom koni. Vznesie sa nad strechami domov a cez komín sype deťom darčeky zabalené v pestrofarebných papieroch, rovno pod vianočný stromček. Niekedy mu pomáhajú sluhovia - muríni, ľudia ich však volajú čiernymi Petrami. Pre dobré deti majú darčeky, neposlušné deti odnášajú vo vreciach do Španielska, kde musia celý rok slúžiť Sinterovi Klaasovi. Domov sa vrátia až o rok. Obľúbeným vianočným jedlom je pečený králik s brusnicami.

Poľsko

Poľské Vianoce sa odlišujú od tých našich jednou tradíciou - na štedrovečernom stole je o jeden príbor navyše pre náhodného návštevníka alebo hladného pútnika. Keď sa potom na oblohe objaví prvá hviezda, sadajú si k stolu. Pán domu rozdáva oblátky a podáva sa dvanásť chodov symbolizujúcich 12 mesiacov v roku. Hlavný chod - rybu vystriedal pečený moriak a rybaciu polievku nahradil boršč z červenej repy alebo kapustnice s hríbmi. Tradičným vianočným pokrmom sú tiež makové pupáky.

Rakúsko

Tradíciou Rakúšanov sú ručne vyrábané ozdoby na stromček, výroba jasličiek a betlehemov, svietnikov a vencov. Taktiež svorne očakávajú príchod sv. Mikuláša, ktorí deťom rozdáva predovšetkým sladkosti a ovocie. Podľa ľudovej povery, režú na sviatok svätej Barbory čerešňové konáriky a dávajú ich za okná. Komu "barborka" vykvitne na Štedrý deň, ten bude mať po celý nadchádzajúci rok šťastia a hojnosti. Keď v Štedrý večer zazvoní zvonček, je čas ísť k stromčeku a rozdávať darčeky, ktoré otvára hlava rodiny. Tradičným pokrmom sú ryby, bravčové rezne, ale i zajac a sladká kukuričná kaša s hrozienkami a jablkami poliata čerešňovým likérom.

Španielsko

Oslavy Vianoc sa v Španielsku nesú v znamení spevu, hudby a tanca. Na uliciach, v kaviarňach a dokonca v kostoloch sa tancujú miestne ľudové tance. Ako hlavný chod sa na Štedrý večer podáva baranie, jahňacie alebo kozľacie mäso s množstvom zeleniny, ovocia a vína. Na stole nesmú chýbať sladké múčniky a zákusky. Čo je pre nás nezvyčajné, Španieli sa na Štedrý večer neobdarúvajú darčekmi. Na tie si musia počať až do Troch kráľov, pretože veria, že tie im privedú až traja králi rovno do topánok.

Švédsko

Vo švédskej domácnosti nesmie chýbať trojramenný vianočný svietnik so sviečkami, ktorý pripomína mystérium Svätej Trojice. Stromček sa zvykne zdobiť až na Štedrý deň a doprostred miestnosti sa zavesí "vianočná koruna". Darčeky nosí hrbatý vianočný škriatok nazývaný Jultomben, ktorého sprevádza malý trpaslík Julnissar a občas sa tento švédsky Ježiško zmení na starého capa. Spája sa s ním legenda. Starý cap odmietol dať Ježiškovi chlp na teplú prikrývku a preto za trest musí roznášať po domoch darčeky. Vianočný stôl je plný sušenej tresky v bielej omáčke, teplej šunky so zeleným hráškom a špecialít - varenej hnedej fazule so slaninou, zapečenou v cibuli. Nakoniec sa podáva sladký dezert - ryžový nákyp so zapečenou mandľou. Kto ju nájde, dostane darček. V niektorých krajoch ešte nevymizli zo zvyku vianočné prechádzky, kedy si ľudia nasadli do saní a vozili sa po zasneženej krajine.

Veľká Británia

Vianočné tradície sú spojené s vystavovaním vianočných pohľadníc na rímsu kozubu, pobozkaním sa pod vetvičkou imela ako aj vešanie pančúch na kozub, do ktorých prináša darčeky Santa Claus. Štedrovečerná večera sa koná 25. decembra. Podáva sa plnená sliepka, hus alebo moriak a ako dezert špeciálny dlho pripravovaný vianočný puding.

Bulharsko

Na Vianoce nesmie chýbať v izbe bulharskej rodine stromček a slama, ktorá má pripomínať chudobu chlieva, kde prišiel na svet malý Ježiško. Zaujímavosťou je, že darčeky tu rozdáva dedo Koleda a tradičných vianočných jedlom je bravčové mäso, šošovica, fazuľa, ryža a kapusta.

Česká republika

U susedných Čechov sú podobne ako u nás Vianoce sviatkami rodiny, keď sa pod jednou strechou stretne celá rodina. Ľudia sa od rána postia, aby večer uvideli "zlaté prasiatko" v podobe šošovicovej, zemiakovej alebo rybacej polievky, mäsového pokrmu alebo ryby a iných dobrôt, ako sú vianočky, "kuba" z krúpov a cesnaku. Cez deň sa zdobí stromček, aby pod neho mohol večer Ježiško priniesť darčeky a pri stromčeku všetci spievajú koledy.

Malta

Otváranie adventných kalendárov a čokoládových bonbónov - to je zvyk v prvý adventný deň v Nemecku. Prvým poslom Vianoc je Mikuláš, ktorý 6. decembra do vyčistených topánok dáva darčeky. Na tie ďalšie si budú musieť deti počkať až do Štedrého večera. Obdarováva ich nielen Ježiško, ale i vianočný duch menom "Weinachtsmann". Má ryšavé fúzy a bradu. Nosí plášť s kapucňou a cestuje na osedlanom divokom vetri. Obľúbeným jedlom je pečená hus a tradične sa podávajú aj sladké ovocné kompóty. Na niektorých stoloch nechýba pečená klobása a zemiakový šalát alebo kapor.

Chorvátsko

Vianoce sú pre Chorvátov najdôležitejším sviatkom v roku. Darčeky im na Štedrý večer nosí Ježiško a v tento deň sa dodržiaval pôst. Dobrovoľné hladovanie si vynahradia o deň neskôr, v prvý sviatok vianočný. Na stole nechýba bravčové mäso a putica - bohato zdobená bábovka.

Írsko

Na Štedrý večer sa v Írsku nechávajú pootvorené dvere pre svätú rodinu i chudobných pútnikov. Na stole majú prichystaný bochník chleba a mlieko.

Luxembursko

Špeciálnou pochúťkou Štedrovečernej večere je čierny puding so zemiakovým pyré a jablčnou omáčkou.

Maďarsko

Maďarské Vianoce sa od tých našich slovenských odlišujú iba jednou výnimkou - vianočné darčeky si rozdávajú už pred štedrou večerou.

Rumunsko

Kedysi rozdeľoval darčeky v Rumunsku "kmotríček". Dnes ich väčšinou prináša Svätý muž, nie pod stromček, ale ich schováva do topánok a pod posteľ. Na Vianoce sa konzumuje pšenica ochutená kandizovaným ovocím, medom a hrozienkami a veští sa budúcnosť podľa jablčných jadierok alebo s pomocou čierneho kohúta.

Slovinsko

Božič - malý boh - sa volá prvý adventný deň a na Troch kráľov sa dojedajú zvyšky vianočného chleba, tzv. božičníka. Polovicu z neho dostanú ľudia a polovicu zvieratá a vtáčiky. Zvykom Slovincov pre štedrovečernou hostinou je modlitba za zdravie a šťastie a po večeri nasledovalo čarovanie.

Autor: LENKA HORÁKOVÁ