Gotická katedrála Notre Dame de Paris je jednou z najznámejších dominánt Paríža. Priamo v srdci mesta, na ostrove Ile de la Cité na rieke Seina, priťahuje turistov zo všetkých kútov sveta.
V katedrále korunovali Napoleona Bonaparteho za cisára, v 15. storočí tam začali rehabilitáciu Johanky z Arku. Dnes je Notre Dame sídlom parížskeho arcibiskupa.
Katedrála pochádza z 12. storočia a je venovaná Panne Márii. Postavili ju na mieste prvého kresťanského kostola v Paríži, Baziliky svätého Étienna, ktorý stál na troskách rímskeho pohanského chrámu.
Notre Dame dal postaviť parížsky biskup Maurice de Sully. Krátko potom, ako nastúpil do úradu, dal zbúrať pôvodnú parížsku katedrálu ako nedôstojnú.
Podľa legendy mal sen o novej majestátnej katedrále, ktorú potom nakreslil do hliny pred pôvodným kostolom. Pre stavbu katedrály dal zbúrať niekoľko domov a postaviť novú cestu.
Biskup venoval stavbe zvyšok života a takmer celý svoj majetok. Stavba katedrály sa začala v roku 1163 počas vlády Ľudovíta VII. a trvala takmer dvesto rokov.
Z katedrály urobili revolucionári sklad
Katedrála si vytrpela svoje počas kráľovskej, aj revolučnej vlády. Ľudovít XIV., márnotratný Kráľ Slnko, a Ľudovít XV. uskutočnili koncom 17. storočia viacero modernistických prestavieb, pri ktorých sa zničili hrobky a nahradili vzácne vitráže gotických okien. Ušetrené bolo iba severné a južné rozetové okno.
Počas Veľkej francúzskej revolúcie o storočie neskôr bola katedrála vystavená vandalizmu a krádežiam.
Revolucionári ju premenovali na Chrám rozumu, sochy Panny Márie nahradila na viacerých miestach socha Dámy slobody. Katedrálu využívali aj ako sklad jedla.
V polovici 19. storočia sa začalo s rekonštrukciou. Podnet na ňu dal vtedy len 28-ročný francúzsky spisovateľ Victor Hugo, ktorý dej svojho slávneho románu Chrám matky Božej v Paríži umiestnil práve do katedrály Notre Dame de Paris.
Vďaka úspechu Hugovho románu sa o osud katedrály začala zaujímať verejnosť a na jej záchranu sa usporiadala verejná zbierka.
Hlavným architektom rekonštrukcie bol Eugene Viollete-le-Duc. Opravy trvali dvadsaťtri rokov, v roku 1871 však bola katedrála opäť v ohrození, keďže povstalci Parížskej komúny ju takmer podpálili.
Od roku 1991 prebieha ďalšia rekonštrukcia.
Poklady katedrály
Najznámejší pohľad na katedrálu je na západnú fasádu, kde sa nachádza vchod a dve takmer 70-metrové veže.
V severnej veži sú štyri malé zvony, v južnej veži je veľký zvon Emmanuel, ktorý váži 13 ton. Do veže so zvonom vedie 422 schodov, ktoré sa postupne zužujú. Zvon inštalovali v roku 1656 a v tom čase niesol meno Márie Terézie.
Historicky veľmi cenné je južné a severné gotické rozetové okno z 13. storočia vnútri katedrály. Sú to jedny z mála gotických okien v Európe, ktoré si zachovali pôvodnú vitráž.
Organ patrí medzi najznámejšie na svete a nachádza sa tu od roku 1868. Mal dvoch predchodcov, z ktorých jeden vydržal vyše tristo rokov. Najznámejším organistom katedrály bol Louis Vierne, ktorého vybrali spomedzi päťsto najtalentovanejších svetových organistov na začiatku 20. storočia.
Katedrála sa hrdí aj pokladom v podobe Kristových relikvií, medzi nimi aj tŕňovou korunou. Ich autenticita však nie je potvrdená.
Pred vstupom do katedrály je bod nula, od ktorého sa merajú vzdialenosti na diaľniciach. Podľa povery turisti, ktorí sa na tento bod postavia, sa do Paríža určite vrátia.
