prispievateľov často širší, než ten čitateľský. Naraziť v nich na mladého autora chce niekedy i trochu trpezlivosti. Mladá literatúra si však svoje útočisko našla na internete.
Existuje množstvo serverov, ktoré sa špecializujú práve na písanie. Pravdupovediac, ich úroveň je často diskutabilná. Záleží to predovšetkým od existencie redakcie, ktorá má hlavné slovo vo výbere príspevkov na uverejnenie. No sú i servery, kde vyjde prakticky všetko. Nie je preto problém natrafiť na množstvo balastu a príspevky, ktorých autori stratili všetku súdnosť. Ale občas narazíte i na naozaj talentovaných jednotlivcov. Vo všeobecnosti platí, že internetová tvorba neprechádza takým prísnym sitom ako tá printová. Z iného pohľadu sa však dá vravieť o väčšej autorskej slobode.
Internet je však aj dôkazom, že neplatí, žeby sa dnes menej čítali napríklad básne. Tobôž menej písali. Práve naopak, vďaka jeho povahe sa publikujú skôr kratšie útvary, ako je práve báseň či poviedka, v móde je haiku. „Na internete je presadzovaná požiadavka dynamickosti textov. Hutnosť, aktívnosť i aktuálnosť, snaha šokovať obsahom,“ tvrdí Martin Dzúr, šéfredaktor internetového časopisu Let.
„Internet ponúka vynikajúcu možnosť rýchlo a jednoducho odprezentovať svoju tvorbu, prakticky bez akýchkoľvek nákladov,“ hovorí Igor Rjabinin z literárneho servera www.k6.sk. Internet sa tak stáva alternatívnou cestou prezentácie tvorby. „Ono, na internete sa dnes všetko robí viac a tá literatúra sa s tým nejako vezie,“ zdôrazňuje editor portálu Amnezia.sk Milan Čupka.
Špecifikom sa stáva, že texty publikované na internete presahujú hranice žánru i média. „Autor viac rozmýšľa nad grafickým stvárnením textu, prepojením s obrázkami. Snaží sa využiť možnosti internetu, a tak sa aj píše iným štýlom ako pre print,“ vysvetľuje Čupka. Podľa Rjabinina sa u niektorých serverov vytvára akýsi špecifický autorský štýl. Vzniká pocit komunity. „Autori si navzájom svoje diela hodnotia a komentujú, a tak sa niektorí snažia prispôsobiť, aby ich diela dosiahli lepšie hodnotenie.“
Azda ale nebude pravda, že internet nakoniec nahradí knihy. Pokiaľ teda neprídu technológie, ktoré sprostredkujú pocit z artefaktu držaného v ruke. „Podľa mňa tu knihy budú vždy. Čítanie je aj o pocite a otáčanie listov bude vždy príjemnejšie ako scrollovanie myškou,“ myslí si aj Čupka.
V blízkej budúcnosti však môžeme rátať s presunom časti už publikovanej literatúry na internet, vďaka digitalizácií jej obsahu a projektom ako Gutenberg či Zlatý fond denníka SME. A tiež sa možno dočkáme miešania žánrov. „Taká poviedka s originálnym hudobným podmazom, či striedanie textu s amatérskym videom,“ predstavuje si Čupka.
Paradoxne tak pôsobí snaha internetového časopisu Let, za ktorým v minulosti stála Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska, vydávajúca napríklad literárny časopis Romboid. Dnes sa časopis Let pretransformoval na občianske združenie, redakcia sa totiž vytrvalo a zatiaľ márne usiluje o jeho printovú podobu. „Pri literárnych periodikách sú misky váh čoraz viac naklonené tlačeným verziám. Stereotyp tlačenej knihy si u nás stále udržuje prevahu,“ myslí si Dzúr. „A tlačená verzia pre nás predstavuje určitú výzvu.“
Napriek stereotypom, literatúra žije. Len ju treba hľadať na nových miestach, tú mladú predovšetkým na internete, kde sa jej celkom dobre darí.
