Pracujú nonstop
Mnohé z nich strávili v Rakúsku aj Štedrý večer. Pre opatrovateľky je každý deň rovnaký, víkendy a pracovné dni rozlišujú až doma.
Mladé dievčatá, ženy v stredných rokoch, ale aj muži. Chodia sa starať o rakúskych dôchodcov, z veľkej časti imobilných a chorých. Väčšina z nich to robí pre peniaze.
„Do Rakúska chodím už štyri roky, ale vždy, keď odchádzam z domu, si to najprv odrevem,“ hovorí 28-ročná Natália z Medzilaboriec. „Som sestrička, ale nikdy som to nerobila. Pracovala som v účtovníckej firme. Keď som sa dozvedela o takejto možnosti, ani chvíľu som neváhala.“ Do Rakúska chodí na tri týždne, tri týždne je doma. Pracuje denne v priemere desať hodín, nepozná víkend ani sviatok.
Tento rok sme tam boli aj na Vianoce, domov sme išli na Druhý sviatok vianočný, hovorí 26-ročná Katka z Námestova. „Moja striedačka tam bude na Silvestra, to je horšie.“ Striedačka je druhá opatrovateľka, s ktorou sa dievčatá po troch týždňoch vymieňajú.
Slovenky sú potrebné
Slovenské opatrovateľky sú v Rakúsku nenahraditeľné, rovnako ako ošetrovateľky z Česka a iných krajín bývalého východného bloku.
„Je nás tu dosť, v Bregenzi sme celá partia. Stretávame sa jedna u druhej, ale najčastejšie u mňa,“ hovorí Katka. Stará sa o 73-ročnú paniu, ktorá trpí Alzheimerovou chorobou. „Veľa spí, tak sa môžeme v pokoji porozprávať.“
Keď však nespí, má s ňou Katka čo robiť. Ráno ju musí kompletne poumývať, prezliecť, umyť jej zuby, nakŕmiť ju a podať jej lieky. „Potom ideme na prechádzku. Zvyčajne len niekde blízko. Ona takmer nevníma, len niekedy má svetlejšie chvíľky. Inokedy sa zasa zastaví uprostred križovatky a nedá sa s ňou ani pohnúť. Vtedy mi nebýva všetko jedno.“
Natália sa stará o paniu, ktorá má 97 rokov a je ťažká cukrovkárka, ale je veľmi čiperná. „Aspoň sa s ňou dá rozprávať. V našom dome býva na dolnom poschodí jej dcéra s rodinou, ale o matku sa veľmi nestarajú, nato majú mňa. Je to pre nich veľmi vyčerpávajúce. Pracujú a keď majú voľno, chcú si ho užiť. Vôbec sa nám všetkým zdá, že tu v Rakúsku sa deti o rodičov nestarajú tak, ako sme nato zvyknutí doma.“
Natália svojej pacientke pravidelne pichá inzulín, chodí jej nakúpiť, stará sa o domácnosť a starej panej robí spoločnosť.
„My to máme dobré, v obchode si môžeme nakúpiť, čo chceme, nie je nám zima a rodiny sú k nám korektné. Všetky opatrovateľky však nemajú rovnaké podmienky,“ hovorí Katka. „Ja môžem dokonca na ich účet aj telefonovať, ale od iných dievčat sme už počuli všeličo.“
Pani Kveta mala dlhé roky na Slovensku vlastný kozmetický salón. Posledné tri mesiace však pracuje ako opatrovateľka. Pre peniaze, pre nič iné. Stará sa o staršieho pána a nadšená nie je. „Chodí spávať o jedenástej večer a vstáva o šiestej ráno, a to každý deň. Moju pozornosť vyžaduje permanentne. Často naozaj nevládzem a len čakám deň, keď pôjdem domov. Mám pocit, že ma tu degradujú do druhej ligy, že som pre nich menejcenná a to je veľmi ubíjajúce.“
Divadlo na hraniciach
Opatrovateľky vozí do práce šofér trikrát do týždňa. Kontakt na neho sa dá získať celkom ľahko, koluje od jednej opatrovateľky k druhej. Viezol už aj Poľku, ktorá prišla do Viedne vlakom z Katovíc. Do auta sa vojde sedem ľudí. Na hraniciach bývajú ráno ešte po tme podozriví, ale odkedy vstúpilo Slovensko do Európskej únie, majú aj jeho obyvatelia v únii zaručený voľný pohyb. Na hraniciach si však už užili svoje.
„Takýchto áut chodia desiatky. Colníci presne vedia, o čo ide, ale nič nezmôžu. Jednoducho ideme na nákupy,“ hovorí šofér. „Poznám však aj ľudí, ktorí dostali pečiatky do pasu a do Rakúska majú odvtedy zákaz vstupu. Keď na hraniciach robili razie, zvlášť predtým, ako sme vstúpili do EÚ, vozil som v aute maximálne jedno dievča a ostatné išli vlakom do Viedne. Tie sme tam potom vyzdvihli a pokračovali v ceste. Alebo sme chodievali cez Maďarsko.“
„Mňa moja rodina posielala lietadlom z Košíc do Zürichu, kam po mňa chodili autom. Z Bregenzu to už nie je tak ďaleko. Chceli si byť istí, že určite prídem,“ dopĺňa Natália.
Práca cez agentúru
Dievčatá pracujú „na voľnej nohe“, čo znamená, že nie sú viazané sprostredkovateľskou agentúrou. Tie berú za evidenciu dievčat 1000 až 1300 eur ročne. Keďže ide o nelegálnu prácu, snažia sa agentúry zákon rôzne obísť.
„Opatrovateľky sú podľa zmluvy na jazykovom kurze a dostávajú vreckové,“ vysvetľuje šofér.
„Oficiálne nemohli pracovať ako ošetrovateľky, pretože Rakúsko novým členským štátom únie neotvorilo pracovný trh. Tak si to vymysleli takto.“
Spokojní Rakúšania
Slovenky sú v Rakúsku všeobecne veľmi obľúbené. Rodiny sú s nimi maximálne spokojné. Väčšina z nich je kvalifikovaná a vie po nemecky. Nemčina však nie je nutnosť, závisí, o koho sa idú starať. Keď opatrovateľku sprostredkuje agentúra, musí byť buď kvalifikovaná sestrička alebo mať ukončený ošetrovateľský kurz. Agentúra tiež robí psychologické testy a testy z jazyka.
„Psychicky je to veľmi náročná práca. Je to horšie ako fyzická námaha, ktorá je s tým spojená,“ hovorí Katka, ktorá sa v najbližšom čase chystá odísť do Švajčiarska robiť sestričku. Legálne.
Koľko zarobia patrovateľky?
Slovenské ošetrovateľky si v Rakúsku zarobia 35 až 60 eur denne, závisí to od rodiny, ako sa s ňou dohodnú.
Rodina im hradí aj ubytovanie a stravu. Okrem toho im prispieva jedno euro denne na zdravotné poistenie. Za tri týždne si tak môžu odviezť domov 800 až 1300 eur. Je to viac, ako väčšina z nich zarobí doma za mesiac.
Výhodné je to však obojstranne. Legálna kvalifikovaná opatrovateľka stojí rakúsku rodinu najmenej 80 eur na deň a v takom prípade tam nie je v noci. Okrem toho za ňu rodina musí odvádzať sociálne poistenie, čo predstavuje približne štvrtinu mesačnej mzdy.
Domov dôchodcov alebo opatrovateľský ústav stojí minimálne 2000 eur, a to v prípade, že je dôchodca sebestačný a nepotrebuje 24-hodinovú opateru. Ak sa o starých a chorých ľudí starajú v ústave nepretržite a majú aj lekársku starostlivosť, stojí jedno miesto okolo 3000 eur na mesiac.
Oficiálne by tiež opatrovateľky v domácnosti nemali pracovať 14 dní vkuse, pretože je to v rozpore so zákonom.
(jah)
Autor: JANA HOFFSTÄDTEROVÁ- HOSCHEK, Salzburg –Bratislava
