Američania údajne odovzdali Iračanom. Americké ministertvo zahraničia však túto správu nepotvrdilo.
To mal byť jasný znak toho, že Saddámove hodiny sú spočítané. Ešte ráno Saddámových advokátov vyzvali, aby si prevzali jeho osobné veci. To tiež malo signalizovať, že exprezidenta čoskoro čaká šibenica. Popravy sa v Iraku vykonávajú tradične na úsvite.
Posledné momenty Saddáma Husajna na svete sprevádzali zmätky. Dlho sa nevedelo, kedy bude poprava. Iracké úrady, Američania aj Saddámovi právnici včera uvádzali rôzne dátumy. Podľa zdrojov z americkej administratívy by sa Saddám na šibenicu mohol postaviť už dnes. Aj Saddámovi právnici si myslia, že exprezidenta popravia čoskoro.
Za skorú popravu je aj iracký premiér Nuri Maliki, ministerstvo spravodlivosti však tvrdilo, že to nebude skôr ako 26. januára. Iné zdroje z vlády vyhlásili, že v Iraku sa nesmie popravovať cez sviatky. Tie potrvajú do konca budúceho týždňa.
K tomu všetkému sa pridali špekulácie, že Saddáma už včera ráno popravili, čo všetci zainteresovaní odmietli. Iračania oslovení televíziou al-Džazíra si myslia, že všetky zmätky okolo Saddámovej popravy majú len odviesť pozornosť, aby sa poprava mohla odohrať v „tichosti“.
Očakávalo sa totiž, že ho popravia v tajnosti a verejnosti to oznámia vzápätí. Nevie sa tiež, či televízie zverejnia video z popravy. V každom prípade sú iracké bezpečnostné zložky pripravené na rast násilia a pokusy o pomstu zo strany členov Saddámovej strany Baas.
Saddám, ktorý napriek protichodným informáciám podľa všetkého zostáva vo väzení na americkej základni, sa medzitým stretol so svojimi dvomi nevlastnými bratmi. Tí sú tiež americkými väzňami. Údajne im odovzdal svoju poslednú vôľu. Jeho advokáti v médiách vyhlasovali, že počas stretnutia sa správal pokojne a vyjadril pripravenosť stať sa „mučeníkom“, čo je lepšie ako „hniť“ vo väzení.
Hoci je to pravdepodobné, že to už veľmi nepomôže, snaží sa Saddámov právny tím ešte o posledné apely na zrušenie popravy. Opäť sa tiež objavili informácie, že odloženie popravy by si priali kurdskí politici. Tí by radi videli, aby Saddáma súdili za genocídu Kurdov a popravili až potom.
Popravu Saddáma odmietajú európske štáty, ktoré neuznávajú trest smrti. Rovnaké stanovisko má aj Vatikán. Vyhlasuje, že trest smrti sa prieči katolíckej morálke. Spojené štáty ale tvrdia, že rozsudok je v súlade s irackým právom.
