e predstavuje v Lidových novinách každoročná vianočná knižná anketa, založená v roku 1928 a obnovená v roku 1991.

Tentoraz asi 150 spisovateľov, prekladateľov, literárnych kritikov a publicistov, nakladateľov, novinárov a vedcov v krátkych odpovediach menovalo z celej českej produkcie (ktorú, samozrejme, nijaký jedinec neobsiahne - ročne okolo 16 000 kníh), ale i z titulov zahraničných po troch knihách, ktoré považujú za najhodnotnejšie. Nemali pritom vopred dané nominácie, prienik odpovedí bol teda veľmi málo pravdepodobný.

Najčastejšie menovanou knihou roku 2006 sa stali Magorovy dopisy Ivana Martina Jirousa – kniha, ktorá vlani konečne obmäkčila porotu Seifertovej ceny (Štátnu cenu za literatúru však Jirousovo výnimočné dielo nedostalo a pravdepodobne nikdy nedostane, čo nevypovedá o Jirousovi, len o tejto cene). Ide o zbierku listov, ktoré písal básnik z väzenia (za komunizmu sedel za aktivity v undergroundovej kultúre v priebehu 70. a 80. rokov päťkrát, celkove osem a pol roka) najprv Daně Němcovej a od roku 1976 druhej žene, výtvarníčke Juliane Jirousovej.

Korešpondencia vznikala v podmienkach takých oklieštených (neustála cenzúra, zakázané témy - všetko, čo sa týkalo väzňovho života, práce, spoluväzňov), že je až prekvapujúce, ako Jirous dokázal niekoľko rokov pravidelne písať takpovediac „o ničom“ natoľko slobodne, vynaliezavo, vtipne i dopodrobna, že dnes môžeme takmer päťstostránkovú knihu čítať ako veľmi napínavý i dojímavý román.

Ohlas Jirousovej knihy bol v rámci novodobej histórie ankety nebývalý (24 hlasov; v minulých ročníkoch stačilo na víťazstvo okolo 12 hlasov) a nebývale vysoký bol i zisk druhej knihy, konečne v Česku vydaného románu Nesnesitelná lehkost bytí Milana Kunderu (16 hlasov).

Tá vznikala v podobnom čase (1984) ako Magorovy dopisy, ale v mnohom je ich antipódom. Jirousove oslovenia a Kunderov rozprávačský odstup sa míňajú zrejme i čitateľsky (nikto z respondentov nemenoval súčasne obe knihy), napriek tomu spontánny ohlas knihy ukazuje, že Kundera má v Česku silnú čitateľskú obec (román menovali výhradne muži vrátane prezidenta Klausa). Veľký ohlas mali v ankete i Kunderove postupne vydávané literárne eseje Kastrující stín svatého Garty a Nechovejte se tu jako doma, příteli.

Z prekladov respondenti najčastejšie menovali knihu Mistr Zhuang. Zobrané spisy, ktorú zostavil a preložil sinológ Oldřich Král, a ďalej priekopnícke preklady po nemecky píšucích autorov 20. storočia od Radovana Charváta Pomocník a Jakob von Gunten Roberta Walsera a Vystěhovalci W. G. Sebalda.

Ankete však tradične dominuje česká beletria. Vlani vynikla textová koláž Václava Havla Prosím, stručně, „román faktu“ Pavla Kosatíka Ústně více – Šestatřicátníci, tretí komorný cyklus poviedok Jana Balabána Jsme tady, próza Petry Hůlovej Umělohmotný třípokoj, kniha Petra Šabacha Občanský průkaz, román Jiřího Kratochvila Herec či prózy Patrika Ouředníka Ad acta a Magdaleny Platzovej Aaronův skok.

Z poézie to bola kniha Petra Halmaya Koncová světla, a medzi edičnými počinmi vynikajúca práca Eriky Abramsovej, druhý zväzok Spisov Ladislava Klímu Hominibus.

Anketa však ukázala jednotlivo na desiaky ďalších titulov. Fakt, že sa na „nižších priečkach“ ocitli vynikajúce tituly ako Murakamiho Kafka na pobřeží či Nahý chleba Maročana Muhammada Šukrího pripomína, že v literatúre naozaj nemožno pretekať a že mnohé literárne poklady a objavy rozoznáme (a tiež prečítame!) až po dlhšm čase.

Autor: DANIELA IWASHITA (Autorka je redaktorkou Lidových novín )