Ivan Hulín a Ivan Žucha: Panoptikum 1 • Faber • Bratislava 2006
Habent sua fata libelli - knihy majú svoje osudy nielen ako hotové diela, majú ich už aj pri svojom vzniku. Dvaja autori - profesori Lekárskej fakulty UK, patofyziológ Ivan Hulín a psychiater Ivan Žucha sa dohodli na námete, o ktorom budú uvažovať. Spracovali ho bez akýchkoľvek vzájomných konzultácií a bez konfrontácie hotového textu. Takto vznikla ich nová kniha Panoptikum (1).
Autorská dvojica, žijúca v akejsi duchovnej tvorivej plodnej symbióze, publikovala v posledných dvoch rokoch spoločne Rozhovory (2005) a Myšlienky (2006). Panoptikum je pokračovaním ich dialógov, ktoré majú alebo formu otázok a odpovedí (Rozhovory) alebo formu listov (Myšlienky). Vždy ako náročné úvahy či eseje.
Ak v prvých dvoch dielach prevažovali problémy viac odbornejšie, čitateľsky náročnejšie, je nová zbierka určená pre širší čitateľský okruh. Je plná zaujímavých a zriedkavých myšlienok, ako to naznačuje jej titul (Panoptikum - múzeum, zbierka zaujímavostí, zriedkavostí...). Autori podľa predslovu nechcú priniesť správy ani informácie, skôr „fragmenty“ zo svojich názorov, uvažovaní a videní úplne obyčajných skutočností.
V každej z dvadsiatich kapitol sú obaja autori zastúpení samostatnými vstupmi. Vzhľadom na spomínaný vznik knihy sú ich názory o tom istom námete raz podobnejšie, inokedy zasa rozdielne, inakšie v prístupe či vo vyznení - vždy však navzájom sa doplňujúce, komplementárne rozvinuté a príťažlivé. Ich vzájomné porovnanie je samo osebe myšlienkovo podnetné.
Pokiaľ ide o obsah, niektoré kapitoly viac menej užšie súvisia s profesiou autorov, veľkých znalcov ľudskej „psyché“ i nášho tela (Radosť, Smútok, Utrpenie, Únava, Starec...). Všetky kapitoly bez ohľadu na ich obsah charakterizuje hlboký filozofický prístup. Väčšinu z nich možno nájsť ako heslo vo filozofických slovníkoch, pravda, tam iba s lapidárnou definíciou. To nie je mínus. Skôr vznešený podnet na hlboké zamyslenie. Sú to kapitoly Príroda, Pokrok, Skúsenosť, Súčasnosť, Budúcnosť, Demokracia. Sú tam aj veľké filozofické témy: Načo žijeme? Kam kráča svet?, ale aj reflexie o poézii, zvieratách, ľuďoch...
Autori filozofujú, analyzujú, myslia. „Myslenie je vždy výnimkou zo všeobecne platného pravidla, ktorým je nemyslenie“ (P. Claudel). A práve to je výslovný úmysel knižky - učiť širšie uvažovať o sebe a svojom každodennom svete. Nechce mentorovať ani moralizovať, radšej jemne naznačovať základné postoje cieľavedomého, stále sa zdokonaľujúceho činorodého človeka. Chce rozšíriť jeho obzor o nové pohľady, nabáda nemyslieť plytko, keď hľadá pravdu - tá býva pod povrchom.
Myšlienky sú tu späté so životom - aj s vlastným životom autorov. Nie je to nezainteresované abstraktné anonymné poznanie a rozprávanie, skôr úprimné osobné vyznanie rozhľadených, erudovaných, múdrych osobností, ktoré sympaticky odkrývajú - jeden viac, jeden menej - svoj rozvetvený vnútorný svet.
Všetko je napísané jasne, kultivovane. Nie sú to však učebnicové texty, ktorých autori napísali desaťtisíce strán. Ak sú tam miesta, ktoré sa nám zdajú nejasné, tam sa iste ide viac do hĺbky či do výšky, kde sa obvykle nezvykneme pohybovať. Stačí sa tam ešte raz vrátiť.
Nakoniec sa treba vrátiť k titulu Panoptikum. Autori mu dávajú aj pridružený druhý zmysel. Kniha sú názory, videnie dvoch (di-optikum), ktoré podnieti čitateľov, aby všetci (pan-optikum) mali svoje názory, svoje videnie skutočnosti. Inak povedané, chcú stimulovať druhých na porovnanie s tým, čo by oni o téme povedali alebo napísali. Prípadne sa usilujú načať myšlienku, ktorú by čitateľ ďalej kotúľal ako svoju.
Ambícia, ktorá autorom nesporne patrí, veď sú profesori a pedagógovia a - myslitelia.
Autor: ROBERT HATALA (Autor je publicista)
