Prečo je už niekoľko týždňov teplé počasie?
"Nad Severným ľadovým oceánom sa nevytvorila dostatočná zásoba arktického vzduchu. Ochladzovanie severnej Európy, Sibíri a Kanady je oveľa slabšie ako v minulých zimách. Je to určitý dôkaz, že množstvo skleníkových plynov v atmosfére sa prejavuje práve okolo severného pólu."
Znamená to, že k nám nemá odkiaľ prísť chlad?
"Studený vzduch nemá odkiaľ prísť. Stále sa k nám prenáša teplý vzduch z Atlantického oceánu, ktorý má plus desať až plus pätnásť stupňov. V strednej Európe sa trocha ochladí, ale aj tu máme niekedy v noci teplotu vzduchu na niektorých miestach desať stupňov."
Dá sa povedať, že tento rok už nestihneme poriadnu zimu?
"Všetko tomu nasvedčuje, ale nejaký arktický vzduch na severe predsa len je. Môže sa zmeniť prúdenie, môže k nám preniknúť studený vzduch ako vlani. Minulú zimu bola na celej severnej pologuli teplejšia zima, len v našom okolí trochu chladnejšia ako normál. Teoreticky sa to môže zopakovať, niečo sa črtá koncom januára. Považujem to však za menej pravdepodobné."
Môžu byť podobne teplé aj ďalšie zimy?
"Zimy sú veľmi premenlivé, môžu mať veľký rozptyl. Aj v budúcnosti bude niektorá chladnejšia, niektorá teplejšia, ale všetky zimy budú mať postupný trend otepľovania. Aj najchladnejšie zimy budú menej chladné a najteplejšie zimy budú teplejšie ako v minulosti. Premenlivosť zostane, medzi zimami bude rozdiel aj päť stupňov. Nemôžeme povedať, že všetky zimy budú už len také teplé ako teraz."
Môže sa stať, že si cez niektoré zimy vôbec nezalyžujeme?
"Môže. Sneh je veľmi citlivý na teplotu vzduchu. Dnes pod tisíc metrov nemáme sneh skoro nikde. Prirodzená pokrývka je len nad tisíc metrov a aj tá mizne."
Bude to teda so snehom zlé?
"V teplejších zimách áno, ale na druhej strane v zime vzrastú úhrny zrážok. Keď už nasneží, tak viac ako doteraz. Určite sa nedá povedať, že budúca generácia si nezalyžuje. Médiá reagujú len na extrémy. Vlani sa médiá pýtali, čo sa deje, že je taká krutá zima. Vôbec nebola krutá, len bola chladnejšia. Aj v budúcnosti budú chladnejšie zimy s množstvom snehu. Počasie nie je také jednoduché, aby sa dalo nalinkovať do určitej schémy."
Dá sa súčasná zima označiť za najteplejšiu od začiatku meraní?
"To ešte nevieme. V minulosti sme mali aj teplejší december a prvú polovicu januára. Nábeh tejto zimy je, že ako celok bude patriť medzi najteplejšie. Veľmi teplá bola zima 2000 - 2001, ktorá bola podobná tejto. Teplejšia bola zima 1997 - 1998, mala v Hurbanove priemernú teplotu 3,5 stupňa. Neviem, či toľko teraz dosiahneme. Dve teplé zimy po sebe boli 1993 - 1994 a 1994 - 1995. Takisto 1989 - 1990. V dávnejšej minulosti boli tiež teplé zimy, ale po nich nasledovali studené. Najchladnejšia zima koncom devätnásteho storočia v Hurbanove mala priemernú teplotu takmer mínus 7 stupňov, najteplejšia plus 3,5 stupňa. Rozptyl je veľmi veľký."
Sú informácie, že niektoré sťahovavé vtáky od nás neodleteli, lebo majú dosť potravy. Budú aj ďalšie podobné zmeny?
"S tým sa dá počítať. Neodleteli preto, že bol teplý september, október, november aj december. V novembri sa ochladilo, ale nakrátko, takže to nebol signál na odlet. Pokiaľ mali dostatok potravy, nemali dôvod odísť. Labute už dlhšie neodlietajú, takisto niektoré divé kačice. Niektoré škandinávske vtáky neletia na juh, ale ostanú tu, napríklad kormorány."
Môže sa pri tomto vývoji počasia meniť príroda, začnú sa k nám tlačiť cudzokrajné rastliny, živočíchy?
"Už sa to mení, čo je riziko. V prírode existuje konsenzus v ekosystémoch, všetky druhy žijú v rovnováhe, vzájomne sa potrebujú, aj medzi sebou súperia. Pri oteplení sa to naruší, prídu nové druhy, nové súperenie. Nestabilita ekosystémov môže vyústiť niekedy až do kalamitného premnoženia niektorých druhov a vyhynutia iných. Keď sa bude prudko meniť klíma, môže nastať nestabilita, druhy budú náchylnejšie na choroby, objavia sa škodcovia, môže sa oslabiť kondícia biologických druhov vrátane človeka."
