Cestu k bohatstvu mu otvorila kupónová privatizácia. Hovorí, že nemá čas na koníčky. V práci trávi denne viac ako desať hodín. Peniaze mu priniesli do života väčšiu slobodu. Tvrdí, že sa vie o ne aj podeliť. Partner a akcionár finančnej skupiny Penta JAROSLAV HAŠČÁK.

Na Moskovský štátny inštitút pre medzinárodné vzťahy sa dostal náhodou, vraví. Diplomacia ho nebavila pred vysokou školou a ani po nej. „Mama bola na liečení s istou paňou, ktorej manžel pracoval v diplomatických službách a skončil Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov. Prišla z liečenia a opýtala sa ma, či by som to neskúsil.“ Zdalo sa mu to celkom zaujímavé aj kvôli možnosti cestovať.

„Podľa výsledkov prijímacích skúšok prideľovali jazyk. Tí, ktorí mali najviac bodov, dostávali najťažšie jazyky. Ja som dostal čínštinu.“ Chcel to vtedy zabaliť. „Váhal som, či vôbec nastúpim. Nikdy som nemal blízko k ázijským kultúram.“

Napokon sa rozhodol inak a na Moskovský inštitút nastúpil. Školu v Moskve po ukončení štvrtého ročníka na rok prerušil. Rok študoval na Pekinskej univerzite.

Nás KGB nechalo na pokoji

V Moskve sa začal príbeh ľudí, kto­rých spojil biznis. Neskôr na Slovensku založili Pentu, ktorá má piatich partnerov. To sú jej hlavní a jediní akcionári. Na škole v Rusku sa Haščák zoznámil s Marekom Dospivom a Jozefom Oravkinom. Ďalší v partii je Martin Kúšik. S Haščákom študoval na strednej škole v Banskej Štiavnici, kde bola prípravka pre záujemcov o štúdium v zahraničí. „Martin sa do Moskvy napokon nedostal, aj keď mal samé jednotky. Mal totiž strýka v Amerike.“ Jozef Špirko sa k nim pripojil neskôr, keď už Penta fungovala.

V roku 1990 si Haščák s Dospivom zaregistrovali firmu v Čechách. „Dovážali sme oblečenie z Číny, hlavne do Čiech a niečo aj na Slovensko.“ Využili pritom svoje kontakty v Číne. „Nakupovali sme bundy, hodvábne košele a podobné veci, ktoré sme letecky posielali do pražskej Kotvy alebo do Domu módy v Bratislave.“

Na obchode s textilom zarobil Haščák svoj prvý milión. Za štyri mesiace, medzi štvrtým a piatym ročníkom na vysokej škole. „Pracovali sme aj cez prázdniny, tovar sme nakupovali priamo v čínskych fabrikách.“

Na ľudí, ktorí za socializmu študovali v Rusku, padá tieň podozrenia, že prišli do kontaktu s KGB. V škole mali jednu kanceláriu, takzvané prvé oddelenie. V nej sedávali dvaja páni v sivých oble­koch. „Vedel som, že sú z KGB. Týkalo sa to však viac Rusov, nás nechali na pokoji.“

Tvrdí, že ho tajní nekontaktovali. „Neskôr, keď sme si prezerali tzv. Cibulkove zoznamy, našli sme v nich pár našich spolužiakov.“ Boli to zväčša tí, ktorí chodili na československú ambasádu v Moskve častejšie ako len raz do mesiaca po štipendium.

Zmena vo filozofii

Milión zarobený na vysokej škole nechcel nechať v banke. „Pripadalo mi neefektívne mať peniaze len na účte. Tak sme sa dostali ku kapitálovému trhu.“ V tom čase sa na Slovensku rozbiehala kupónová privatizácia a vznikla opčná burza.

„Investovali sme časť peňazí, každý po 400-tisíc, nakúpili sme za to opcie Nafty Gbely, akcie Slovnaftu a Váhostavu a iné. Akcie výrazne zvýšili svoju hodnotu a z vyše miliónového balíka sa nám podarilo urobiť asi sedem miliónov.“ Haščakovi a jeho partnerom však neskôr už nestačilo iba obchodovať s akciami. „Povedali sme si, že byť správcom portfólia je dobré, ale ešte zaujímavejšie je byť priamo pri riadení fabriky a uskutočniť jej ozdravenie.“

Keďže cez VÚB Kupón sa dostala Penta k čiastkovým podielom vo fir­mách, vyžadovalo si to vyjednávanie s ostatnými akcionármi a manažmentom. Prinieslo to rôzne spory a množstvo žalôb. „V tom čase sme si rozhnevali takmer celé Slovensko, všetkých tých manažérov, ktorí využili rozptýlené vlastníctvo podnikov z kupónovej privatizácie a tunelovali z firiem peniaze pre seba, alebo prišli lacno k majetku za Mečiarovej privatizácie.“ Práve v tomto období sa podľa Haščáka nekompromisnosť Penty podpísala pod jej imidž – bezohľadného dravca.

Politici sú priemerní ľudia

Politické strany Penta finančne nepodporuje, tvrdí Haščák. Len v roku 2000 darovali peniaze jednej neziskovke, blízkej Smeru, hoci Haščák zmýšľa pravicovo. „Čím menej zásahov štátu, tým lepšie pre ekonomiku.“

S politikmi má neutrálne vzťahy. „Nechodím so žiadnym z nich na pivo.“ Jeho kamarátom je len exminister hospodárstva Jirko Malchárek, ktorého snúbenica je Haščákovou príbuznou.

S Ivanom Miklošom sa stretol osobne iba raz na Úrade vlády. „Súviselo to so spoločným postupom Penty, ako 23-percentného akcionára a štátu, ktorý vlastnil 77 percent pri predaji akcií Slovenskej poisťovne.“

Politiku nevníma ako súťaž o najschopnejšieho. „Je to o tom, kto sa najsofistikovanejšie dokáže ´predať´ mase voličov, aby mu dali hlas.“ „Nie je tu dobrá klíma pre politické elity, zdatné po profesionálnej i charakterovej stránke.“ Oceňuje, že počas Dzurindových vlád klesla v spoločnosti miera korupcie. Haščák sa vraj na vlastnej koži s korupciou nestretol.

Priznáva však, že Penta v politickom zákulisí občas lobuje: „Prirodzene, že nám záleží na tom, aké legislatívne prostredie na Slovensku bude. Či sa tu bude dobre podnikať, aké budú dane a aký rating naša krajina má. V tomto kontexte sme aktívni, keďže politické rozhodnutia sa dotýkajú nielen nás, ale aj takmer 12-tisícov zamestnancov, ktorí pracujú v spoločnostiach v rámci našej skupiny.“