BRATISLAVA - Konferencia biskupov Slovenska sa včera snažila očistiť arcibiskupa Jána Sokola od spolupráce s ŠtB. Prezentovala dokumenty do roku 1988, ktoré mali dokazovať, že Sokol bol pre režim neprijateľný. Arcibiskup sa pritom podľa záznamov ÚPN stal agentom práve v nasledujúcom roku, krátko predtým, ako sa stal arcibiskupom.
Cirkevný historik Jozef Haľko, ktorý bol namiesto Sokola spolu s jeho tajomníkom Tiborom Hajdu na tlačovej konferencii, na otázku SME, ako si vysvetľuje toto zaregistrovanie, povedal, že arcibiskup Sokol by to vedel lepšie vysvetliť, ale podľa neho to spolu nesúvisí. "Viem si predstaviť tlak pred vymenovaním za biskupa a po prevzatí kompetencií. Prechod z biskupa na arcibiskupa nie je taký závažný, aby sa ním mohlo podmieňovať preregistrovanie na agenta." Haľko tiež povedal, že analýzy ŠtB predpokladali pád režimu. "Touto registráciou si ŠtB vytvárala páky na vydieranie po zmene režimu ľudí, u ktorých sa dalo predpokladať, že budú mať dosah na spoločnosť." To odmietajú historici ÚPN. Viaceré dokumenty podľa nich dokazujú, že ŠtB v lete netušila, že režim padne.
Celý Sokolov spis je skartovaný. Podľa odborníkov z ÚPN je pri jeho registrácii zvláštne aj to, že v kategórii kandidát tajnej spolupráce bol až 17 rokov. Je to nezvyčajne dlhý čas. Normálne ŠtB nádejných spolupracovníkov preverovala týždne alebo mesiace a potom rozhodla, či z nich budú agenti, alebo sa ich spis uloží do archívu, pretože sú nepoužiteľní.
Sokolov spis sa možno časom čiastočne zrekonštruuje. Zatiaľ sa našli len dve strany v spise kňaza Mariána Prachara. Ide o záznam zo schôdzky Sokola v konšpiračnom byte s príslušníkom ŠtB v roku 1981, kde sa o Pracharovi rozprávajú. Sokol podľa záznamu poskytol informácie z vlastnej iniciatívy. Haľko na otázku, ako si tento záznam vysvetľuje, povedal, že podľa neho išlo o "nútený styk".
"Pán arcibiskup toto stretnutie nevníma ako stretnutie, kde informuje ŠtB o tom, čo sa deje v cirkvi." Návrh na riešenie prípadu Prachara, ktorý na stretnutí predniesol, vníma tak, že zabránil tomu, aby mu odňali štátny súhlas. Sokol totiž eštebákovi hovoril, že odobratie súhlasu Pracharovi by mohli zle vnímať ostatní mladí duchovní a mali by ho preložiť do väčšej farnosti, kde by mal veľa práce a nemohol by sa zaoberať "podobnou činnosťou ako doteraz".
Ďalšie detaily aj o konšpiračnom byte povie Sokol vraj neskôr sám.
Čím ho bránili
* Svedectvo Ladislava Čeriho, riaditeľa kancelária Arcibiskupského úradu: Sokol bol podľa neho persona non grata. Štrnásť rokov bol preto v cirkevnej hierarchii na najnižšej pozícii a chceli ho vraj aj zatvoriť. V roku 1987 zomrel biskup Gábriš. Ešte predtým tajne vymenoval za konzultora okrem iných aj Sokola. Zbor konzultorov volil po smrti biskupa jeho náhradníka. Zvolil Sokola, čo akceptoval aj Vatikán, ale odmietli to akceptovať štátne orgány.
* Svedectvo kardinála Jána Korca, podľa ktorého so Sokolom za komunizmu preberal aj delikátne témy a nikdy nezapochyboval, že by mu nemohol dôverovať.
* Stanoviská Vincenta Máčovského, riaditeľa Sekretariátu vlády SSR pre veci cirkevné, kde v septembri 1987 hovorí, že Sokol pre činnosť v tajnej cirkvi nemá predpoklady na plnenie úloh vo vyšších cirkevných funkciách. O tri mesiace neskôr už o ňom píše, že je z hľadiska lojálnosti voči socialistickému zriadeniu, ako aj prirodzenej autority vhodný aj na vyššiu cirkevnú funkciu.
* Návrh kandidátov na vymenovanie biskupov od Máčovského, kde Sokol je zaradený medzi tých, ktorí sú prijateľní pre Vatikán, ale neprijateľní pre štát.
* Neudelenie súhlasu kázať na Novéne trnavskej Panny Márie z roku 1984.
* Stanovisko Sokola k sviečkovej demonštrácii v roku 1988, ktorú neodsúdil, hoci to od neho chceli.
(mož)
