Naše vlastné telo. Jediné, ktoré máme. Dar od prírody, ktorý si neraz až trestuhodne devastujeme, planírujeme, ničíme. Ignorujúc rady múdrych konáme v rozpore s logikou a brodíme sa proti
prirodzenému prúdu. V jedinom výraze - životný štýl sa skrývajú milióny jeho verzií. Ale len máloktorá z nich dôsledne odoláva negatívnym vplyvom. Aj keď pri súčasnej miere informovanosti nemôžeme nevedieť o dôsledkoch fajčenia, prejedania či nadmerného pitia alkoholu.
Väčšou hádankou je preto v skutočnosti naša miera nepochopenia. Mrakodrap nedisciplinovanosti, ktorým likvidujeme dobrovoľne poklad nad všetky poklady.
Zabúdame, že aj naše telo má svoje limity. Za hranicou jeho možností vedie neraz cesta do stratena.
Tam smerujú vážne diagnózy, choroby, ktorých priebeh už nevládzeme ovplyvniť. A na tejto púti nás sprevádza často už len fyzická bolesť a duševné utrpenie.
Je na čase prestať sa klamať. Už žiadne fiktívne limity či plané sľuby.
Od zajtra nebudem fajčiť, od budúceho týždňa obmedzím pivo, od jari začnem cvičiť a nikdy viac prerastený bôčik, dušujeme sa po poslednom žlčníkovom záchvate. Buďme čestnejší pri stanovení základných limitov. Naše telo si to za celoživotnú službu zaslúži. A potom si ho zaslúžime aj my.
