Uplynulý víkend zasiahol našich južných susedov čerstvý vietor od nás - začal sa festival najnovších slovenských či takmer slovenských filmov a potrvá až do soboty. Spolu s filmovým umením takto dostáva na spoločnom kultúrnom poli priestor aj súčasná slovenská literatúra.
Najnovšie číslo maďarského časopisu Lettre prináša diela našich autorov v maďarskom preklade. Jedným z nich je aj Pavel Vilikovský, ktorý v piatok večer pred divákmi v Slovenskom inštitúte v Budapešti našiel spoločnú reč s ikonou súčasnej maďarskej literatúry Péterom Esterházym. Hovorilo sa na tému, načo je nám otec, s ktorou majú obaja autori dostatočné spisovateľské skúsenosti - Esterházy v rozsiahlom románe Harmonia Caelestis a Vilikovský vo svojich poviedkach.
Téma vyvolala otázky, pomocou ktorých vyšlo najavo, že existuje akýsi stratený otcovský jazyk zvaný hotentotčina, ktorý životu dodáva formu.
Pavel Vilikovský si myslí, že otcovia sú dobrí na to, aby v spojení s matkou vytvárali isté napätie, ktoré by mali pocítiť ich potomkovia. „Otca som stratil veľmi skoro. Stále mám v sebe prázdne miesta pre akúkoľvek mužskú postavu, ktorá by mi mohla byť otcom.“
Podľa Pétera Esterházyho je stratený otec oveľa zaujímavejší ako otec, ktorý jestvuje. „Preto o otcoch uvažujeme, akoby vlastne neboli,“ hovorí. „Naši otcovia nevedia zahrať postavu silného, mocného otca, ktorý pre dieťa stelesňuje zákon. Sú väčšinou porazení a tým sú vlastne bližšie k deťom.“
Rozhovor, spestrený výbornou Esterházyho čítačkou z oboch predstavených diel, upozornil tak na otca, ktorý sa necíti ako autoritatívny typ a je kamarátom detí, čo však môže znamenať, že vlastne nemôže byť autoritou.
Obaja spisovatelia ju stále hľadajú, čím aj podľa vlastných slov otvárajú mnoho tabuizovaných tém.
Autor: Budapešť - Bratislava
