Tomáša Štraussa môžeme už dlho obdivovať pre jeho nevšednú intelektuálnu a autorskú vitalitu. Posledných pätnásť rokov vydáva takmer každoročne ďalšiu knihu svojich štúdií a esejí, a tak máme dnes k dispozícii jeho panoramatický pohľad na výtvarné umenie 20. storočia, v ktorom to stredoeurópske hrá prím.
Pohľad, ktorý je zdanlivo samozrejmý - dnes už nikto nechce ignorovať susedov. Ale aj z kritického stanoviska vidno, že je to pohľad nielen jedinečný, ale na žiaľ prostredia a spoločenstva, pre ktoré bol písaný, v súčasnosti aj jediný.
Patriot poznačený métami avantgárd
Tomáš Štrauss sa čím ďalej viac vyhraňuje ako zanietený patriot dávno suverénne neexistujúceho kultúrneho priestoru. So samozrejmosťou hovorí po maďarsky (narodený v Budapešti), študoval v Prahe, najväčšiu časť svojho života prežil na Slovensku a sem sa po emigrácii z Nemecka, kam odišiel v osemdesiatych rokoch, po Nežnej revolúcii vrátil. Je však patriotom nie v zmysle reliktu monarchie, ale naopak, poznačený métami avantgárd.
Vo svetle ich myšlienok a ich spoločenského priemetu sa formoval, pedagogicky pôsobil na Univerzite Komenského a dodnes uvažuje i píše. Napriek zhadzujúcemu názvu publikácie o výtvarnom umení, ktoré hlboko a autenticky pozná, možno podľa jej obsahu súdiť, že mu naďalej trpezlivo načúva, že ho chápe, rozumie jeho konfliktom, pádom i hviezdnym chvíľam a pamätá si jeho príbehy. Pri čítaní knihy vychádza čoraz viac najavo, že 20. storočie bolo síce „posrané" - a tento vulgarizmus je asi príliš slabý vo vzťahu k miliónom mŕtvych, padlých a vyvraždených v prvej a druhej svetovej vojne, vo vzťahu k holocaustu, nacistickým koncentrákom i stalinistickým gulagom, ale umenia sa to veľmi nedotklo.
Súvislý tok udalostí
Štrauss v podstate zastáva názor Francoisa Lyotarda, že to, čo je na avantgardách vznešené, čo presahuje trivialitu, ich legitimizuje i v dnešnom postmodernom svete. „Posraný" je spoločenský rámec, konkrétne dejiny a množstvo vojnovými a totalitnými hrôzami zničených životov. Umenie je však to najlepšie, čo 20. storočie zrodilo. A Tomáš Štrauss to vie.
Jeho úvahy majú pevné zázemie v jeho vzdelanosti a rozhľadenosti. Napriek náročnej úrovni textu umožnil čitateľovi pochopiť rozporuplnosť svetonázorových východísk jednotlivých avantgardných tendencií a ich výrazových prostriedkov pripomenutím faktu, že nadviazali na ideály romantizmu, ktoré oponovali klasicizmu.
Hoci poukazuje na zlomy umenia 20. storočia, píše o ňom ako o súvislom toku udalostí. Vzťah súčasného umenia a života vníma polemicky: na začiatku 20. storočia sa snažila tvorba premostiť umenie so životom, dnes život či presnejšie trh, reklama, dizajn bezostyšne využívajú výdobytky individuálnych autorských prínosov.
Príslušnosť k európskemu kontextu
Na jednej strane Štrauss vyzdvihuje túto situáciu ako úspech avantgárd dosiahnutím cieľa, na strane druhej netají sklamanie z vulgarizácie života, v ktorom sa narušila hranica medzi intímnym a verejným.
Kniha je komponovaná z častí, ktoré napísal od sedemdesiatych rokov podnes, pričom viacerým ako podklad slúžili už publikované staršie texty: na ne upozorňuje bibliografická poznámka.
Trúfol si priznať marxistické východiská i svoje dnešné pochybnosti a skepsu, no najmä zanietenie pre veci umenia, ktoré v našich kultúrnych súvislostiach predstavuje permanentne ohrozovaný priestor slobody. Nie náhodou má publikácia podtitul Umenie kontra ideológia? Súčasní slovenskí výtvarníci môžu mať pri jej čítaní pocit satisfakcie.
Tomáš Štrauss so samozrejmosťou interpretuje reálie i súvislosti maďarského poľského, nemeckého, slovinského i ruského umenia a nezabúda našich umelcov zaradiť na patričnej úrovni do medzinárodného kontextu. Je mu jasné, že najmä tí, ktorí odolali vábeniu uspieť počas „reálneho socializmu", do tohto - európskeho - kontextu samozrejme patria.
Pri čítaní knihy vychádza čoraz viac najavo, že dvadsiate storočie bolo síce „posrané“ - a tento vulgarizmus je asi príliš slabý vo vzťahu k miliónom mŕtvych, padlých a vyvraždených v prvej a druhej svetovej vojne, vo vzťahu k holocaustu, nacistickým koncentrákom i stalinistickým gulagom, ale umenia sa to veľmi nedotklo.
Autor: Zuzana Bartošová
