Už v minulom vydaní Kariéry sme sa venovali problematike motivácie pracovníkov, konkrétne faktorom, ktoré nás dokážu motivovať. Tentoraz sa zameriame na motivačné vzorce. Zaoberá sa nimi aj publikácia Manažér 21. storočia z vydavateľstva Grada, z ktorej vyberáme:

Keď vytvoríme všeobecné motivačné prostredie, môžeme ho začať vylaďovať tak, aby sme uspokojili individuálne rozdiely. Každý má totiž svoje obľúbené spôsoby, ktoré ho motivujú. To znamená, má svoju vlastnú mozaiku okolností, ktoré ho prinútia k tomu, že sa pre niečo nadchne.

Uveďme príklady niektorých motivačných vzorcov:
- Proaktívni – reaktívni. Proaktívni (iniciatívni) ľudia radi uvádzajú veci do pohybu. Radi prejavujú iniciatívu a novátorstvo a netrpezlivo sa snažia veci uvádzať do praxe. Reaktívni (reagujúci) ľudia dávajú prednosť vyčkávaniu, kým ich niekto o niečo nepožiada. Majú radi, keď niečomu úplne rozumejú, než začnú konať, všetko si premyslia a sú opatrní.
- Interne motivovaní – externe motivovaní. Interne, vnútorne motivovaní ľudia konajú, pretože si myslia, že je to pre ich správna vec. Neprijímajú názory iných ľudí. Externe motivaní ľudia konajú, pretože vedia, že to urobí dojem na iných ľudí alebo preto, že si iní ľudia myslia, že je to správne. Potrebujú spätnú väzbu, ktorá im hovorí, že to robia dobre.
- Orientovaní na rovnakosť – orientovaní na odlišnosť. Niektorí ľudia radi vidia, že to, čo robia, je rovnaké alebo podobné ako to, čo urobili. Každoročne trávia dovolenku na rovnakom mieste. Iní dávajú prednosť tomu, robiť niečo, čo je iné. Budú chcieť tráviť dovolenku niekde, kde ešte neboli.
- Nezávislí – kooperatívni. Niektorí ľudia dávajú prednosť samostatnej práci a úlohy plnia sólovo. Iní preferujú prácu v tíme a zdieľanie nápadov s inými ľuďmi.

Tieto dvojice samozrejme predstavujú zjednodušenie. Sú dvoma extrémami a len ťažko nájdeme ľudí, ktorí budú vždy jedným z týchto extrémov. Avšak tieto dvojice nám môžu poslúžiť ako užitočné vodidlo pre uvedomenie si svojich vlastných a cudzích motivačných vzorcov.

Na využitie týchto informácií je dobré zapojiť vašu pozornosť a schopnosť počúvať, aby ste zistili, čo je pre iných ľudí dôležité. Predovšetkým je dôležité rozpoznať výhody, ktoré to prináša ľuďom. Vo svojom srdci sme všetci sebeckí, a pokiaľ neuvidíme, že sa nám naša angažovanosť vypláca, máme sklon zostávať bokom.

Používanie správneho jazyka
Ak chcete, aby boli ľudia motivovaní, nehovorte im, že „by mali“ niečo robiť, alebo že to „musia“ robiť. Takéto slová vyvolávajú u väčšiny ľudí okamžitý podvedomý odpor. Slová ako „mali by ste, musíte, je potrebné, aby“ znamenajú skôr záväzok a povinnosť než motiváciu a nadšenie. Signalizujú skôr vonkajší tlak alebo pravidla nútiace niekoho, aby niečo urobil, než možnosť rozhodnúť sa pre konanie. Namiesto toho radšej používajte tvary: „Urobili by ste prosím…?“ alebo „Myslíte, že by ste mohli…?“.

Rozpoznanie toho, kde sa ľudia nachádzajú
Je dôležité zapamätať si, že úroveň našej motivácie sa pohybuje v závislosti od okolností. Je obtiažnejšie byť motivovaný k dobrej práci, keď máte neodbytný hlad alebo sa vám rozpadá rodinný život. Naše základné potreby musia byť uspokojené najskôr až potom sa môže prejsť na vyššiu úroveň.

Dlhodobá a krátkodobá motivácia
Tieto princípy platia z krátkodobého, ale aj dlhodobého pohľadu. Je oveľa jednoduchšie vytvoriť ľuďom podmienky pre to, aby boli krátkodobo motivovaní pre dosiahnutie nejakého konkrétneho výsledku, ale to býva spojené s tzv. krízovým manažmentom. Napríklad pokles predaja asi bude vyžadovať motivujúce faktory na povzbudenie ľudí, aby vynaložili viac úsilia a tento pokles vyrovnali.

Treba tiež myslieť na to, že to nemá za následok trvalý dynamizmus a nadšenie, ktoré sú pre vašu organizáciu mimoriadne dôležité. Preto musíte venovať každodennú pozornosť motivujúcim faktorom, udržiavaniu a rozvíjaniu motivačného prostredia tak, aby sa ľudia zakaždým tešili do práce.