Dlhé roky to bol najvyšší dom v Bratislave, nazývaný aj mrakodrapom. A to aj napriek tomu, že dnes nesiaha bežným výškovým budovám ani po päty.
Dom dal postaviť veľkomäsiar Rudolf Manderla v rokoch 1933 až 1934. Manderla bol členom mestskej rady a patril medzi významných občanov mesta. Ako sa môžeme dočítať v knihe Bratislava pred sto rokmi a dnes, inšpiroval sa pri tom výškovými budovami svetoznámych chicagských jatiek.
Manderlák postavili na mieste liehovaru podľa projektu architektov Christiana Ludwiga a Ernsta Spitzera. Nad budovou bol pôvodne jedno poschodie vysoký nápis "Manderla". So stavbou mesto najprv nesúhlasilo, keďže budova zasahovala do námestia a zhoršovala dopravnú situáciu, tento problém však vyriešil návrh podchodu na prízemí.
Na prízemí sídlilo vychýrené mäsiarstvo. "Pred Manderlou (pozn. red. Manderlákom) sa točili električky. Bolo to tak múdro urobené, že každý musel prestupovať u Manderlu, tak k nemu chodili nakupovať," spomína bratislavský turistický sprievodca Ján Badura. Vo výkladoch mäsiarstva si podľa knihy Vladimíra Tomčíka Tvoja Bratislava Rudolf Manderla robil živú reklamu pomocou apetítu chudobnejších bratislavských občanov. "Posadil ich do výkladu, aby tam pomaly jedli párky a robili chute okoloidúcim". Okrem párkov historik Tomčík spomína v dobrom aj na "poliš" - napodobneninu klobásy plnenú cesnakom a inými príchuťami.
Rudolf Manderla v Manderláku nebýval. "Býval na rohu Klemensovej a Grösslingovej ulice v dvojpodlažnom dome," hovorí Peter Rybár, ktorý roky býval v susedstve Manderláku. "Bitúnok mal tam, kde je teraz koniec Košickej ulice, tam, kde bola kedysi pohraničná stráž. Bol to veľmi seriózny človek, veľmi dobre platil tovarišov, ale vyžadoval od nich prvotriednu prácu," hovorí Badura.
Na prvom poschodí Manderláku sídlila noblesná kaviareň Grand, ktorá patrila medzi najznámejšie centrá umelcov v Bratislave. Stretávali sa tu spisovatelia okolo Emila Boleslava Lukáča, maliari na čele s Jankom Alexym, aj advokáti. Peter Salner
v knihe Taká bola Bratislava píše, že advokáti tu boli takí početní, že v prípade potreby ich tu klienti hľadali telefonicky, a personál to vyhlasoval ampliónmi. "Dlhé roky bol do Grandky len taký prútený vchod zo strany námestia," spomína Rybár.
Z kaviarne dnes urobili kasíno.
Dodnes na prízemí Manderláku sídli mäsiarstvo, je tu aj lekáreň a bufet s rýchlym občerstvením. Manderlák dlhé roky maľovali nažlto, dnes je však fasáda zanedbaná a potrebuje nový náter.
Ela Nahálková
