Filmoví fanúšikovia si v kine Örökmozgó mohli pozrieť Útek do Budína, Silu ľudskosti, Tatry Mystérium, Iné svety, O dve slabiky pozadu, Krajinku, 66 sezón, Neverné hry, Ticho, Výlet, My zdes a Slnečný štát. Pôvodný plán bol predstaviť maďarskej verejnosti iba literatúru, s filmovým nápadom prišla šéfredaktorka jedného z najprestížnejších a najčítanejších maďarských literárnych časopisov Lettre Internationale a spoluorganizátorka Éva Karádi.
„Podarilo sa nám spropagovať slovenskú literatúru a film na úrovni, ktorá nemá v Budapešti obdobu,“ hovorí prekladateľka a organizátorka projektu Renáta Deáková z občianskeho združenia Mona Sentimental. „O prehliadke sa hovorilo v rádiách, v televízii, vydali sme kvalitný plnofarebný bulletin, vytlačili plagáty. A ľudia naozaj prišli.“
Týždňová prehliadka sa začala stretnutím s Pavlom Vilikovským a Péterom Esterházym. Na úvodnom filme Slnečný štát bolo plno. Vo všeobecnosti bolo vedenie kina s návštevnosťou spokojné. Záver spestrila beseda s autormi, ktorých diela vyšli v maďarskom preklade. Na stretnutí s Pavlom Rankovom, Vladom Ballom a ďalšími sa rozpútala diskusia aj o tom, či majú slovenskí spisovatelia svojich maďarských pendantov.
Výber z prekladov súčasnej slovenskej literatúry vyšiel práve v najnovšom čísle spomínaného časopisu Lettre. „Cieľom bolo zaujať vydavateľov. Aby sa po jeho prečítaní plesli po čele a povedali, že na toto čakali celé roky. Slovenská literatúra sa totiž v Maďarsku vydáva len sporadicky,“ hovorí Deáková, ktorá sa postarala o výber prózy. Poéziu mal na starosti Jaroslav Šrank. „Samozrejme, naše sondy boli subjektívne, no snažili sme sa vybrať to, čo by reprezentovalo súčasnú kvalitu.“
Do výberu sa dostali Pavel Vilikovský, Márius Kopcsay, Balla, Pavol Rankov, Karol Chmel, Erik Groch, Michal Habaj, Mária Ferenčuhová, Stanislav Rakús, Nora Ružičková či Maxim E. Matkin. Deáková nechcela vynechať ani text Matkina, hoci slovenskí kritici jeho prózu pokladajú za komerčnú a poplatnú čitateľovi. Ale vraj nie je vylúčené, že práve bestseller tohto autora by našej súčasnej literatúre pomohol preraziť na plnom maďarskom trhu.
„V januári sa v Budapešti na chvíľu zdalo, že so slovenským filmom to nie je také zlé, ako sa na prvý pohľad zdá nám,“ hovorí Deáková o svojich dojmoch. „A či sa vydavatelia slovenskej literatúry v maďarskom preklade ohlásia, uvidíme.“
