RÍM. Paradoxne v čase slávy majstrov sveta taliansky futbal stráca pozíciu vo finančnej a fanúšikovskej oblasti. Čísla hovoria o malej inovácii infraštruktúry a predražovaní v hospodárení, k tomu sa pribaľujú prieťahy s televíznymi právami.
„Štadióny sú staré. Ak sa neuskutoční reforma, som pesimistický,“ konštatuje Philippe Piola, spoluautor expertízy o budúcnosti futbalu v Európe.
Rekordná strata
Podľa nej kluby Serie A zaznamenali rekordnú stratu príjmov. Nedokážu profitovať z predražených hráčov. Za tri sezóny stratili nevídaný počet fanúšikov, pokles priemernej návštevnosti je najmä vo Verone (z 12– na 6–tisíc) a v Messine (z 29– na 10–tisíc).
Avšak aj vo veľkokluboch bijú na poplach a vymýšľajú nové stratégie na získanie diváka. Na milánskom San Sire, kde hrajú Inter i AC, regres najviac bije do očí - „rossoneri“ mali v sezóne 2004/05 priemer 63 595 divákov, teraz len 49 495.
V Parme viac divákov
Inter stratil takmer 11 800 skalných. V ničom sa neodlišuje ani situácia na Stadio Olimpico, kde hrajú AS i Lazio Rím. Kluby už nie sú organizácie ako pred 15 rokmi. Vtedy to bola výkladná skriňa európskeho futbalu.
Plus zaznamenali v Parme, kde prišlo viac o niekoľko stovák divákov, stabilnú podporu má Fiorentina. V Neapole sa snažia vrátiť na výslnie, kam ich kedysi vyniesol Maradona. Postup do Serie B zvýšil návštevy o 12– tisíc divákov.
Násilie v hľadisku
Klubový futbal napriek úspechu na MS smeruje do úzadia. Na tom má podiel aj prejav fanúšikov na štadiónoch.
Žiadny sa nevyhne politickému zafarbeniu, známe sú pravičiarske „tifoserie“ Lazia a ľavicové tvrdé jadro v Livorne, ktoré politické angažovanie aj prezentujú.
