Ani filmy, ani seriál sa však na slovenské obrazovky nedostali. I preto s týmito autormi prinášame rozhovor. Môžeme tak poodhaliť čosi zo sveta oscarových scenáristov.
Ako je možné, že ste napísali scenáre k šiestim filmom, pričom jeden je oscarový, a na Slovensko sa žiaden nedostal?
PETER KRIŠTÚFEK: „Ani my tomu nerozumieme. Aby som odcitoval Michala Hvoreckého, v Bratislave je všetko o desať rokov neskôr, dokonca aj koniec sveta. Pracujeme na nových projektoch a distribúciu filmov Roty pomalého nasadenia nechávame na iných. Ale niekedy je dobré robiť veci odzadu. Najskôr budú publikované vystrihnuté scény, potom scenáre a nakoniec sa premietnu filmy.“
DADO NAGY: „Problém bol myslím v zmluvách so spoločnosťou Cinerama a vydavateľstvom Bloomberg press. Jediné, na čo sa zmluvy nevzťahovali, boli práve vystrihnuté a nepoužité scény z filmov. Chceli sme potešiť fankluby Roty pomalého nasadenia aj na Slovensku a tak sme si pred rokom urobili v diári voľno a upravili tieto scény do knižnej podoby.“
Ako ste sa dostali k americkej spoločnosti Cinerama? Podobne ako Taragel k rukopisu Vraždy ako spoločenskej udalosti, náhodou?
DN: „Upozornili sme na seba nemeckým televíznym seriálom, ktorého úspech prekročil všetky očakávania. Pán Frank D. Salzman z Cineramy jednoducho kontaktoval nášho agenta a ponúkol nám výhodnú spoluprácu.“
PK: „Do Nemecka sme predtým cestovali pomerne často a tak nás jeden známy skontaktoval s tými správnymi ľuďmi.“
DN: „Boli to vlastne producenti, ktorí sa živili výrobou pornografických filmov a dodnes neviem, odkiaľ ich ten náš známy poznal.“
PK: „Do toho by sme asi nemali príliš vŕtať.“
DN: „Mňa by to náhodou zaujímalo. Odkiaľ sa poznal pán Főldvári s pánom Schafferom?“
Čiže nie je pravda, že v rámci filmu sa u nás pracovať nedá?
PK: „Je to pravda. Ale občas rozhodujú náhody. Odporúčam filmárom, ktorí chcú niečo natočiť, aby sa obrátili na pána Schaffera.“
DN: „Alebo na pána Főldváriho.“
Dostali ste za scenár Oscara. Cítite zadosťučinenie?
DN: „Venovali sme tomu roky tvrdej práce, museli sme byť celé dni zavretí v hollywoodskej vile, nechceli nás púšťať von, kým nedokončíme scenáre.“
PK: „Moja mama mi často pripomína, že keď som mal pätnásť, stále som si želal Oscara alebo Nobelovu cenu za literatúru. Teraz mám pocit, že aspoň polovica z tohto želania je už splnená. Nobelovka sa dáva, až keď má človek šesťdesiat, takže si počkám.“
DN: „Mňa moja mama ma nechcela až do pätnástich rokov vôbec púšťať von, takže som tiež veľmi spokojný. V mojom živote sa vlastne až tak veľa nezmenilo.“
Dočítal som sa, že produkčná spoločnosť Cinerama bola založená Járom Cimrmanom, keď v Amerike pracoval na Panamskom prieplave.
DN: „Nebola ním priamo založená, je ale pravda, že jej zakladateľ sa s pánom Cimrmanom osobne poznal.“
PK: „Ono je to celé dosť záhadné, lebo ten zakladateľ sa volá Zimmerman. Možno je to nejaký jeho blízky príbuzný. Vo filmovom ústave to asi vedia.“
Ako sa písala postava na telo pani Studénkovej?
PK: „Písať priamo na telo som ešte neskúšal, nielen jej, ale ani mojej priateľke.“
DN: „Ja by som si na to tiež netrúfal. Repliky napísané na chrbte sa veľmi zle čítajú, bolo by treba používať komplikovaný systém rôznych malých zrkadielok.“
Pýtam sa preto, či ste rátali s jej obsadením, alebo ako vraví v jednej replike pán Jakubisko, je jedno, kto ju bude hrať, toto je predsa kino.
PK: „Ja si tiež myslím, že toto je kino. Éra autentických filmov sa však pomaly končí a odteraz bude hrať pani Studénkovú vždy niekto iný.“
DN: „Napríklad Paris Hilton alebo Pani Bohová.“
PK: „Pani Bohová chcela pôvodne hrať Paris Hilton. Ale produkcia ju nevedela zaplatiť.“
DN: „Takže nakoniec to musel zahrať pán Földvári.“
Ako sa zrodil názov Rota pomalého nasadenia?
PK: „Dado kedysi robil v reklamnej agentúre a z okna videl, ako sa po ceste sunie veľké luxusné auto, ktoré zrazu zastalo a veľmi pomaly z neho vystúpili traja tuční chlapíci.“
DN: „Predstavil som si, že tí traja idú vyriešiť nejakú pouličnú bitku a kým vystúpia, je už dávno po všetkom.“
Vaše filmy u nás doteraz nepremietali, dajú sa aspoň kúpiť na DVD?
DN: „Zatiaľ nie, ale pokiaľ viem, sú už rozbehnuté nejaké rokovania s distribútormi. Ale dva z nich mohli vidieť diváci minulý rok na bratislavskom filmovom festivale.“
To sa o distribúcii rokuje už štyri roky?
PK: „Spoločnosť Cinerama pokladá Slovensko, napriek obrovským úspechom v ekonomickej sfére, za okrajovú a komerčne nezaujímavú krajinu. Asi sa boja, že by tu tie filmy mohli mať negatívne recenzie.“
DN: „V jednej distribučnej spoločnosti sa vyjadrili, že naše filmy sú pre slovenského diváka príliš drastické.“
