Jubilejné 10. majstrovstvá sveta čakajú na 33-ročnú banskobystrickú biatlonistku Martinu Halinárovú (na snímke TASR). V tomto ročníku je zo Sloveniek jediná, ktorá dokázala bodovať vo Svetovom pohári. Strieborná z MS 1999 v stíhacích pretekoch vo fínskom Kontiolahti nazbierala 33 bodov. Najviac po šprinte v Ruhpoldingu, kde skončila štrnásta .
V aktuálnej sezóne zachraňujete slovenský biatlon. Trúfate si to zopakovať aj v Anterselve?
„Chcem súťažiť tak, aby som bola sama so sebou spokojná.“
Čo to v praxi znamená?
„Vyvarovať sa chýb, ktorých sa dopúšťam na tréningu. Ja sa musím dostať do pohody, aby sa mi podaril dobrý výsledok. Je však o mne známe, že mi forma graduje na majstrovstvách sveta. Dúfam, že to tak bude aj tentoraz. Na olympiáde v Turíne to neplatilo, ale to bolo celé akési divné.“
Aký výsledok vás uspokojí v Taliansku?
„Špecifikovať ho nebudem. Ak budem mať po pretekoch dobrý pocit zo svojho výkonu, budem rada.“
Neprekáža vám prílišné teplo v dejisku MS?
„Radšej mám zimu, trebárs takú, aká bola počas záverečnej prípravy v Ridanne, ale vyrovnám sa s tým.“
Body vo Svetovom pohári slovenskému biatlonu v tomto ročníku príliš nepribúdajú. Necítite zvýšený tlak byť v bodovanej tridsiatke, keďže ostatní sa zatiaľ nedokázali vôbec presadiť?
„Ja sa päť-šesť rokov pretĺkam svetom biatlonu sama. Aj preto si nič podobné nepripúšťam. Behám už len pre radosť. Je to moje zamestnanie, no i zábava, pri ktorej si veľkú hlavu z výsledkov robiť nemienim. Slovíčko musíš po toľkých rokoch pretekania už viac-menej nepoužívam. Mám už inú prioritu a tou je syn Miško.“
Bude s vami aj počas svetového šampionátu?
„Nie. Zostal doma u mojich rodičov, ale denne spolu telefonujeme. A pozorne ma sleduje spred televíznej obrazovky. Sľúbila so mu, že keď ma uvidí, budem mu kývať. V štafete to určite urobím.“
