BRATISLAVA. Parlament až na tejto schôdzi rozhodne, či Slovensko pošle do Libanonu vojenský chirurgický tým. Izraelská ofenzíva proti militantom na libanonskom území sa pritom začala minulý rok v júli a OSN vyzvala svojich členov, aby krajine pomohli v auguste.
Armáda by mala podľa návrhu vojakov vyslať medzi marcom a koncom júla - teda o sedem až jedenásť mesiacov neskôr, ako o to žiadala OSN. Misia chirurgov neprekáža koalícii ani opozícii, a tak by návrh mal prejsť.
Už na budúci rok by malo byť Slovensko schopné vyslať vojakov do misií NATO v priebehu troch až desiatich dní. Za dnešných pravidiel je to nemožné.
Čaká sa na prvé zlyhanie
Analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Ivo Samson si myslí, že vyslanie do Libanonu „je trošku oneskorené“. Podotkol však, že misia ešte nie je početne naplnená a do oblasti stále pribúdajú noví vojaci OSN.
Spôsob, akým Slovensko vysiela svojich vojakov, je podľa Samsona pri záväzkoch k Európskej únii a NATO nepružný. Očakáva, že vláda túto prekážku odstráni až po „prvom zlyhaní“ - teda, až keď krajina nedokáže dostatočne rýchlo zareagovať na niektorý z budúcich konfliktov.
Vysvetľuje to tým, že súhlas parlamentu je pre Ficovu vládu, opatrnú pri vysielaní vojakov, „obrovským alibi“.
Hovorca ministerstva obrany Vladimír Gemela vysvetlil dlhý čas na vyslanie vojakov do Libanonu tým, že do oblasti chceli poslať vojakov bez logistickej podpory. Museli teda hľadať krajinu, ktorá by ju našej jednotke poskytla. Vojaci napokon pôjdu do belgickej nemocnice.
Ministerstvo však nechce zasahovať do právomocí parlamentu, a tak podľa Gemelu nebude presadzovať, aby o zahraničných misiách rozhodovala vláda.
Desať dní, nie mesiacov
Poslanec HZDS Ján Kovarčík tiež hovorí, že systém treba spružniť, pri nasadení lekárov však podľa neho platí, že nikdy nie je neskoro. Keby do Libanonu išli skôr, určite by súhlasil. Privítal by aj zmenu ústavy.
Predseda branno-bezpečnostného výboru zo SNS Rudolf Pučík si nemyslí, že chirurgov posielame neskoro. K zmene ústavy sa priamo nevyjadril.
„Krízové situácie v takýchto regiónoch si vyžadujú rýchlu reakciu a otázka Libanonu a reakcie vlády je istým spôsobom oneskorená,“ myslí si bývalý minister obrany za SDKÚ Martin Fedor.
Za najlepší spôsob, ako vysielanie vojakov zrýchliť, považuje zmenu ústavy.
„Táto vláda robí všetko pomaly - stačí si spomenúť na sľuby, ako okamžité stiahnutie vojakov z Iraku,“ myslí si predseda SMK Béla Bugár. Zmena ústavy by mu neprekážala.
Poslanec KDH Vladimír Palko je proti tomu, aby parlament prišiel o túto právomoc.
