BRATISLAVA. Poslanci vládnej koalície sa včera pokúsili cez zákon o reklame okresať zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Ak by návrh prešiel, úrady by mohli sprístupnenie informácií odmietnuť v prípade, ak by žiadosť považovali za „zjavne nerozumnú“.
Zmenu infozákona navrhla poslankyňa Smeru Edita Angyalová v druhom čítaní úplne iného zákona, čo opoziční poslanci označili za škandalózne a hanebné obchádzanie legislatívneho procesu.
Po búrlivej rozprave poslankyňa návrh tesne pred hlasovaním stiahla.
Obmedzenie infozákona Angyalová zdôvodňovala šikanovaním úradov neodôvodnenými žiadosťami o informácie, ktoré neúmerne zaťažujú úradníkov. Ako príklad uviedla Daňové riaditeľstvo, ktoré v priebehu posledných dvoch mesiacoch dostalo od jednej spoločnosti 4920 žiadostí o informácie.
„Vybavovaním týchto žiadostí sa v posledných týždňoch zaoberali desiatky zamestnancov a bol ohrozený chod odboru služieb pre verejnosť,“ potvrdila hovorkyňa úradu Adriana Plešková.
Podpredseda parlamentu Miroslav Číž (Smer) uznal, že forma zmeny zákona je neštandardná, „pokiaľ však na základe účelových žiadostí o informácie hrozí úradu znefunkčnenie, treba konať“. Prípad vraj nie je jediný, ďalšie však neuviedol.
Opozícia zvolala spoločnú tlačovku. Podľa poslanca KDH Daniela Lipšica sa do parlamentu vrátili metódy z rokov 1994 - 1998, keď sa poslancom „hanebným spôsobom na poslednú chvíľu podsúvajú pozmeňujúce návrhy k úplne inému nesúvisiacemu zákonu“.
Lipšic tvrdí, že infozákon na neopodstatnené žiadosti myslí už teraz. „Inštitúcia je povinná sprístupniť iba tie informácie, ktoré má k dispozícii. Ani dnešný právny stav neumožňuje žiadať veci, ktoré úrad nemá, alebo by ich musel vypracovávať.“
Poslankyňa SDKÚ Lucia Žitňanská považuje za škandalózne, ak sa takýto zásadný vstup do infozákona predkladá spôsobom, „ktorý obchádza legislatívny proces a neumožňuje diskusiu“.
Kto rozhodne, či je žiadosť rozumná, alebo nerozumná, pýtala sa. Ďalší poslanec SDKÚ Alexander Slafkovský namietal, že zákony sa nemôžu vykladať cez „slovník slovenského jazyka“.
Návrh na obmedzenie infozákona znepokojil aj mimovládne organizácie. Občan a demokracia a Tranparency International Slovensko včera vydali vyhlásenie, v ktorom píšu, že ide o mimoriadne závažný zásah do práv občanov. Navrhovaná formulácia „zjavne nerozumná žiadosť“ je veľmi nejasná a nie je nikde definovaná. Posúdenie by záviselo iba od subjektívneho názoru konkrétneho úradníka, tvrdia.
Angyalová oponovala, že každý úradník si musí dobre zvážiť, či paragraf využije, pretože rozhodnutie je preskúmateľné na súde a „ak rozhodne zle, skončí na súde“.
Opozícia i mimovládne organizácie tvrdia, že sú pripravené o možnom zneužívaní infozákona diskutovať.
„Riešenie takýchto situácií však musí byť kvalitne pripravené a musí prejsť verejnou diskusiou. Tak, aby neoslabilo právo na informácie a nezabránilo účinnej verejnej kontrole moci,“ povedal Peter Wilfling zo združenia Občan a demokracia.
Zákon o reklame sa mení len pre formality
BRATISLAVA. Zákon o reklame nijako nesúvisí a nemá žiadne spojenie so zákonom o informáciách. Zákon o reklame sa mal včera novelizovať len pre kozmetické úpravy. Novelou sa v zákone upravujú ustanovenia o klamlivej a porovnávacej reklame tak, aby boli v súlade so smernicou Európskej komisie.
Podľa komisie orgán dozoru má právo posúdiť klamlivú alebo porovnávaciu reklamu ako neprípustnú nielen vtedy, keď objednávateľ reklamy nepredloží dôkazy, ako je to v súčasnom zákone, ale aj vtedy, ak predloží dôkazy, ale tie sú nedostatočné. V tomto zmysle sa má zákon doplniť.
Okrem toho sa do zákona zapracúvajú zmeny, ktoré nastali pri novelizácií zákona o potravinách a zákona o verejnom zdravotníctve.
(hr)
Stĺpček Mariána Leška
Pokusy
Čo bývalá vládna koalícia skúsila až pred koncom funkčného obdobia, nová koaličná zostava vyskúšala už teraz.
Pred rokom a pol sa mali pravidlá cestnej premávky zmeniť zákonom o horskej službe. Poslanec Smeru Ľubomír Vážny vtedy navrhol, aby sa do toho istého zákona dalo aj ustanovenie, upravujúce postup pri privatizácii. Bola to recesia, ktorou chcel opozičný Smer upozorniť, že ak bude možné do ľubovoľného zákona dať čokoľvek, tak sa Zbierka zákonov zmení na zbierku absurdít. Čo poslanec opozičného Smeru považoval za recesiu, úplne vážne urobila poslankyňa Smeru vládneho. Návrh Edity Angyalovej, aby sa zákon o slobodnom prístupe k informáciám zmenil zákonom o reklame, bol presne tým, čo Smer odsudzoval.
Ak by strana, ktorá vládne, uplatňovala postupy, ktoré predtým označovala za recesiu, tak by sama seba nebrala vážne. Pani poslankyňa si to uvedomila a návrh stiahla. Kiež by to znamenalo, že už to nikto ďalší skúšať nebude.
