„Vetu Žiť sa dá len autobiograficky, som nemyslel celkom vážne,“ hovorí Ivan Kadlečík na úvod rozhovoru, ktorý s ním v Pukanci viedol Oleg Pastier. V nadväzujúcom texte Ján Litvák okrem iného tvrdí, že Kadlečíkovo písanie je predovšetkým sústredený útok na samotné možnosti textu.
„Jeho meno je nerozlučne spojené s procesom kultúrnej a politickej obrody šesťdesiatych rokov a predovšetkým s renesanciou československého surrealizmu,“ píše Albert Marenčin v bloku venovanom literárnemu teoretikovi a kritikovi Bohušovi Kováčovi, ktorý zomrel vlani v novembri vo veku 70 rokov.
V rubrike Rodinné striebro sa tentoraz vyznávajú až traja literáti, zhodou okolností rovesníci a (keďže ide o posledné vlaňajšie číslo) ešte čerství šesťdesiatnici - Ján Štrasser spomína na Slovenské pohľady z roku 1965, Peter Zajac na korešpondenciu s Dežom Ursinym a Dušan Mitana na svoj obdiv k triu básnických Osamelých bežcov Štrpka, Laučík, Repka.
Priestor na ukážky z tvorby tentoraz patrí Zamborovi, Kopcsayovi, Litvákovi a Chrobákovej-Repar, k tomu niekoľko esejí, recenzií a ďalšia pútavá pravidelná romboidovská výbava.
Autor: ba
