V Bratislave je zlé počasie. Mám zlý telefón (audionahrávka zo súdu s Čuňom)

Špeciálny súd vo štvrtok pokračoval v procese s bývalým vicestarostom Košíc Eugenom Čuňom a spol. Potom, čo prehral videozáznamy zo stretnutí svedka s obžalovanými, prečítal prepisy odpočúvaných telefonických rozhovorov. Tu je úryvok z nich.

V prepise sú vynechané úvodné a záverečné pozdravy, prípadne otázky, ktoré sa opakujú, ak dotyčný na prvýkrát nepočul.

13. február 2004, 9:35, Košice, Eugen Čuňo volá Ladislavovi Pirovitzovi

Čuňo: "Iba teraz sa ozval a nechal odkaz, že o dvanástej ma čaká."

Pirovitz: "Aha, aha, rozumiem, tak choď."

Čuňo: "Ty nemôžeš prísť, však?"

Pirovitz: "Nie, ja teraz skutočne nemôžem, lebo som začal na niečom pracovať a nemôžem."

Čuňo: "Hm, opýtam sa potom. S Lacim si sa rozprával? S Lacim nerozprával si?"

Pirovitz: "Nie, nie, tak nevedel som, že aká je situácia, aj kvôli tomu, či sa dačo vyvinie."

Čuňo: "Áno, áno."

Pirovitz: "Či vôbec a nevedel som a zbytočne mu teraz nepoviem."

Čuňo: "Rozumiem."

Pirovitz: "Či dačo do toho nepríde alebo príde, tak som nechcel."

Čuňo: "Dobre, dobre. Ja ho už iba teraz tam budem volať."

Pirovitz: "Aha, pravdaže, samozrejme."

Čuňo: "Môžem ťa poprosiť, zavoláš mu?"

Pirovitz: "Ja neviem, tak volať mu?"

Čuňo: "Dobre."

Pirovitz: "A teraz ty ideš skutočne koncom týždňa?"

Čuňo: "Ja idem áno, lebo ja tam mám aj tak v sobotu robotu."

Pirovitz: "Rozumiem, dobre."

Čuňo: "Ja musím. Tak potom mu zvolám ja, Laci a ozvem sa ti dobre?"

Pirovitz: "Dobre, dobre, sevas."

13. február 2004, 16:56, Pirovitz volá Čuňovi

Pirovitz: "Si na ceste?"

Čuňo: "Áno, áno."

Pirovitz: "Že podarilo sa?"

Čuňo: "Nešiel som na to, nešiel som na to. Vieš rozmyslel som si, lebo vieš."

Pirovitz: "Prečo?"

Čuňo: "Tak preto, potom ti to vysvetlím."

Pirovitz: "Tak neviem, čo si myslieť."

Čuňo: "Vysvetlím ti to, dobre? Bol na to dôvod, tak som tam nešiel."

Pirovitz: "Rozumiem."

Čuňo: "Dobre, vyrazil som, keď sa podarí, budem s ním rozprávať."

Pirovitz: "No dobre, ale potom to už bude smradľavé, to už z toho nebude nič."

Čuňo: "Kdeže. No dobre Laci. Ale ja mám iba jeden krk, mám jeden krk a ja nevleziem do niečoho takého, čo potom."

Pirovitz: "Pozri."

Čuňo: "Ja jeden krk mám Laci."

Pirovitz: "No dobre no."

Čuňo: "Ale nestrčím krk do hlúposti, vieš."

Pirovitz: "Tak neviem, čo je hlúposť, keď ste boli dohodnutí."

Čuňo: "Tak, lebo boli ľudia kade som šiel, vieš no."

Pirovitz: "No dobre."

Čuňo: "Takže to nie je téma na telefón. Bol dôvod a vážny dôvod, takže ja nie, nechcem toto, nechcem niečo také urobiť, čo potom neviem z toho vyliezť."

Čuňo sa bráni, že si len pýtal peniaze, ktoré mu Merjavý dlhoval. Po prečítaní prepisu povedal: "Zapadá to do toho, že zrejme tá provokácia pokračovala. Zrejme bola táto pasca prichystaná a tušili sme, že niečo sa deje. Vedel som, že máme ísť po tie peniaze, ktoré on pripravil a rozhodol som sa, že pôjdem aj s doktorom Pirovitzom. 27. 1. sme uzavreli dohodu o vysporiadaní záväzku. Pomocou polície sa pripravoval trestný čin a zločin. On vedel veľmi dobre, že my tie peniaze budeme chcieť. Išiel som po ne. Akú to má logiku, keď vlastné peniaze nechcem? A ja budem niesť niekomu úplatok? Viem, že som tam šiel, zaparkoval som auto o dve ulice ďalej. Stretnutie malo byť u Dvanástich Apoštoloch, zrazu som videl čudné hlavy, pripadalo mi to jak z podsvetia a ďalej som nešiel aj napriek tomu, že som bol vyčerpaný. Mal som vnútorne ten nepokoj..."

13. február 2004, 17:10, Čuňo volá Pirovitzovi

Čuňo: "Ahoj, ešte som na ceste. Nepodarilo sa mi rozprávať s Lacim."

Pirovitz: "Dobre, nevadí."

Čuňo: "Nepodarilo sa nám stretnúť, takže som nevedel a nechcel som ísť."

Pirovitz: "Tak nemusel si, ani nie je treba teraz s Lacim jednať o tomto."

Čuňo: "Práve preto."

Pirovitz: "Nechajme to."

Čuňo: "Dobre, dobre. A ešte ti chcem povedať, že ja ešte v pondelok idem okolo obeda."

Pirovitz: "Naspäť?"

Čuňo: "Nie, v nedeľu večer sa vrátim a v pondelok znovu odchádzam. A chcel som odporúčiť to, že keď už, tak aby si prípadne aj ty tam bol a v tvojej kancelárii, lebo kade som ja bol, tam kde toto na podivných miestach sa bolo treba stretnúť, no."

Pirovitz: "Už keď som ho viezol naspäť, u mňa je ešte zmluva Dášina, vieš? Aj tvoja kvitancia. To ti potom dám."

Čuňo: "Dobre dobre. Prípadne, keď ty s ním budeš rozprávať, pozri v pondelok ráno by mohla byť o tom reč."

Pirovitz: "V pondelok som v Trebišove, ale možnože by som vtedy prišiel hore, ale teraz je o tom reč,že aj keď ja som tam bol, už vtedy, ten, čo bol s Frajtom, ten malý nízky, čo som ti hovoril, že sú zohratí, už tam bol u neho, predstav si."

Čuňo: "Tak pravdaže, pravdaže."

Pirovitz: "Oni sú zohratí, oni dvaja."

Čuňo: "Nie Laci."

Pirovitz: "Nie Frajt."

Čuňo: "Rozumiem, rozumiem."

Pirovitz: "Vieš ktorý?"

Čuňo: "Viem, viem. To môže byť celá vec postúpená na nich a teraz vieš, treba dávať pozor."

Pirovitz: "Viem."

Čuňo: "A ja nechcem Laci, aby..."

Pirovitz: "Viem, mne to nemusíš rozprávať."

Čuňo: "To nebolo našim zvykom Laci, také niečo."

Pirovitz: "Ja robím veci na faktúru."

Čuňo: "No robme to poriadne, robme, premyslime si, že ako a..."

Pirovitz: "No dobre a kto nerobí poriadne?"

Čuňo: "No ale poriadne, videl si?"

Pirovitz: "Ale aj to môžeme urobiť tak."

Čuňo: "Tak chcem, tak tak Laci a vtedy sa ukľudním, lebo vážne to nie je moje toto a ja nemám odvahu."

Pirovitz: "Istotne?"

Čuňo: "Neopovážim sa."

Pirovitz: "Viem, lebo to nie je čistí ľudia."

Čuňo: "No, no, preto. Keby iné to bolo, iné okolnosti, ale podľa mňa toto, čo si povedal ty predtým, že aj také by mohlo byť, tak podľa mňa aj také by mohlo byť."

Pirovitz: "Dobre, aj také by mohlo byť, pravdaže môže byť, čo si ty myslíš, ha ha akože hej."

Čuňo: "Dobre, dohodli sme sa potom Laci, dobre?"

Pirovitz: "Dobre."

16. február 2004, 12:25, Čuňo volá Pirovitzovi

Čuňo: "No tak ja v Bratislave sa mi nepodarilo s Lacom rozprávať, chcel som."

Pirovitz: "On mi hovoril, tak preto som ťa volal, povedal, že sa nebude dať, lebo je zlé počasie a zajtra ešte horšie bude. Rozumieš?"

Čuňo: "Rozumiem, rozumiem."

Pirovitz: "Niečo tu určite nie je čisté."

Čuňo: "Dobre dobre, tak potom dobre, toto je, tak hotovo."

Pirovitz: "Rozumieš? Na niečo možnože aj on prišiel, vieš?."

Čuňo: "Áno, áno, dobre, tak preto som nechcel urobiť krok, lebo nie nie."

Pirovitz: "Ale to bolo tak dobre, ja som ti hovoril, že to sa mi neveľmi páčilo, to jeho terajšie, teraz tak všetko sa snažil, vieš, naraz. Aj toto už bolo také podozrivé."

Čuňo: "Áno áno, takže ja som nechcel, ani mu nevolám, lebo."

Pirovitz: "Takže on ma nepreonačí, lebo ja vieš, my máme tú vec atď. a na tú dáme pozor, aby on to plnil s tou svojou prešibanou hlavou. A teraz ešte dupľom, ako mu máme popustiť, na akom základe?"

Čuňo: "Áno, áno, ale vieš, ja chcem, aby všetko bolo čisté, nieže."

Pirovitz: "No dobre, ale druhá vec, človek nechce s nikým, rozumieš."

Čuňo: "Nie dobre Laco, kedy budeš v Košiciach?"

Pirovitz: "Zajtra idem... Vo štvrtok budete mať nejakú akciu? Lebo Bútora tam bude."

Čuňo: "Áno, áno..."

13. február 2004, 20:09, Z mobilu Ildikó Nagyovej volá jej manžel László Nagy Pirovitzovi

AUDIOZÁZNAM

Nagy: "Len v krátkosti ti chcem povedať, že zajtra v Bratislave bude veľmi zlé počasie a s našim priateľom sa neviem stretnúť."

Pirovitz: "Jaj, rozumiem."

Nagy: "Povedz mu, dobre?"

Pirovitz: "Dobre, dobre."

Nagy: "Ja mám zlý telefón."