Je to izraelská agresia proti posvätnému miestu nášho náboženstva - jeruzalemskej mešite al-Aksá, protestujú moslimskí náboženskí a politickí lídri na celom Blízkom východe. Izrael už dostal varovanie od iránskeho ajatolláha Chameneího. Nespokojní sú aj lídri Sýrie a Jordánska. Hnev sa môže naplno prejaviť dnes počas dňa modlitieb. Dôvodom islamskej nespokojnosti je lávka pre chodcov. Izrael ju stavia v blízkosti Chrámovej hory.
Mešita a Múr nárekov
Tam sa okrem iných stavieb nachádza mešita al-Aksá aj židovský Múr nárekov. Lávka má nahradiť starú, zničenú pred troma rokmi pri silnej búrke. Zabezpečuje prístup k jednej z brán Chrámovej hory. Je to jediná brána, ktorou sa židia môžu dostať na svoje najposvätnejšie miesto. Lávka sa však nestavia v areáli hory, ale asi 60 metrov od jej múrov. Stavbu navrhli mestskí statici, podľa ktorých hrozilo, že tá pôvodná sa zrúti.
Moslimovia však tvrdia, že lávka uráža islam a ohrozuje základy mešity al-Aksá. Potvrdzuje to aj islamská náboženská nadácia Wakf, ktorá ju spravuje. Údajne rovnako ako archeologický prieskum, ktorý Izraelčania pri lávke robia. Izraelské zákony pred spustením akejkoľvek stavby v historicky významnom mieste nariaďujú archeologický výkop. Ten má zabrániť, aby sa pri stavbe zničili prípadné nálezy. Archeológovia vyhlasujú, že ho robili s úctou a rešpektom.
Stavba lávky, pre ktorú povolali do ulíc Starého mesta dvetisíc policajtov, sa začala začiatkom týždňa a okamžite vyvolala protesty. Pri Chrámovej hore sa zhromaždili izraelskí Arabi vedení lídrom radikálneho Islamského hnutia Raidom Salahom. Ten sa v stredu dostal do potýčky s jeruzalemskými policajtmi, vulgárne im nadával a pľul na nich. Protestné akcie Islamského hnutia majú vyvrcholiť dnes. Islamské hnutie aj palestínske teroristické organizácie svojich priaznivcov presviedčajú, že zámerom židov je vystavať na Chrámovej hore tzv. tretí chrám - teda akési pokračovanie prvého a druhého chrámu (zničených v rokoch 568 pred n. l. a 70 n. l.).
Podľa niektorých názorov je mešita al-Aksá vybudovaná práve na základoch starobylého židovského chrámu, podľa iných v jeho blízkosti.
Načasovanie výstavby lávky sa v Izraeli stretlo s kritikou. Viaceré médiá upozornili, že v Mekke sa Palestínčania práve pokúšajú zostaviť vládu národnej jednoty, ktorá by mohla obnoviť mierové vyjednávania s Izraelom. Napätá situácia okolo mešity bude nahrávať extrémistom a môže podľa komentátorov dohodu zmariť. Výstavbu lávky kritizoval šéf Hamasu Ismail Haníja aj Fatahu Mahmúd Abbás.
Politické pozadie
Na ukončenie prác vyzval listom premiéra Ehuda Omerta aj minister obrany Amir Perec. Ten sa odvoláva na svojich poradcov, ktorí sa obávajú násilných reakcií Palestínčanov aj arabského sveta.
Olmert to však odmieta a jeho ľudia neoficiálne rozširujú, že Perec, ktorý sa ponáhľal s doručením svojho listu médiám, sa len snaží získať sympatie izraelských Arabov. Sú totiž voličmi Perecovej Strany práce.
Časť izraelských analytikov si zasa myslí, že Palestínčania zámerne vyhrocujú situáciu v Jeruzaleme, aby odvrátili pozornosť od svojich problémov v Gaze. „Palestínčania sa naučili, že čím viac hluku narobia, tým viac sladkostí dostanú. Ako malé deti,“ povedala pre denník Jediot Achronot izraelská archeologička Eilat Mazorová. Podľa jej názoru na Chrámovej hore najväčšiu škodu robí nadácia Wakf, ktorá robí stavebné úpravy bez dohľadu archeológov.
Miesto zrážok
Chrámova hora je najposvätnejšie miesto judaizmu a tretie najposvätnejšie miesto islamu. Spomína sa aj v Novom zákone.
Aj v moderných dejinách bola miestom mnohých nábožensko - politických konfliktov.
V roku 1969 sa mešitu al-Aksá snažil podpáliť radikálny kresťan. Veril, že ak mešita ľahne popolom, urýchli to príchod Mesiáša
V roku 1996 vypukli protesty izraelských Arabov, keď Izrael vykopal na hore archeologický tunel. Pri zrážkach s políciou zahynulo viac ako 60 ľudí.
O štyri roky neskôr Chrámovu horu navštívil vtedajší premiér Ariel Šaron. Podľa niektorých názorov tak spustil druhú intifádu.
Autor: Tel Aviv
