BRATISLAVA. V školách pribúdajú krádeže a výtržnosti. Niektorí žiaci si okrem kamarátov agresivitu vybíjajú na laviciach, stoličkách či inom školskom nábytku. Riaditelia sa začínajú brániť kamerami. Hovoria, že takto sa dá zabrániť šikane medzi žiakmi. Evidenciu koľko škôl už má kamery, nikto nevedie.
Nahrávky ako pomôcka
Bratislavské Gymnázium L. Novomeského bolo jednou z prvých škôl, kde kamery inštalovali. Majú ich už zhruba 14 rokov. Sledujú chodby, vchody, telocvičňu a jednu učebňu. Riaditeľ Norbert Kyndl chcel pôvodne kamery vo všetkých triedach, ale nesúhlasili s tým niektorí učitelia.
Na kameru v spomínanej učebni si už vyučujúci i žiaci zvykli. Vystriedali sa v nej všetci učitelia, niektorí si dokonca hodinu nahrávali. „Mohli si takto všimnúť mnoho rezerv a nájsť podnety,“ tvrdí riaditeľ, podľa ktorého sú kamery prínosom. Skvalitňujú vraj vyučovanie.
Na kamery vo všetkých triedach nemala škola dosť peňazí, preto majú triedy sčasti presklené dvere. Z chodby vidieť, čo sa deje v triedach, ale aj učitelia môžu z tried zbadať na chodbách žiakov, ktorí tam nemajú čo robiť.
Riaditeľ banskobystrickej Základnej školy Na uhlisku Stanislav Kútik chce mať tiež chodby pod kontrolou. Má však iný dôvod. Ročne minie na opravu zničeného majetku až 200-tisíc korún. Robia to žiaci, tým sa to však nedá dokázať. O zavedení kamier už hovoril riaditeľ s rodičmi. Predbežne súhlasia.
Nie všetci riaditelia chcú špicľovať
Riaditeľke Obchodnej akadémie v Humennom Alene Židovej sa kamery v triedach nepozdávajú. „Aby som špicľovala svojich učiteľov? To by bolo pod moju úroveň.“ Hovorí, že kontrolu učiteľov zvládne aj sama.
Keďže na akadémiu chodia pomerne slušní žiaci, nepotrebuje škola ani kamery na chodbách. Aj keď riaditeľka pripúšťa, že keby mala peniaze, tak by tam kamery privítala.
Proti kamerám v triedach je aj riaditeľ Základnej školy v Lendaku Ľubomír Močko. „Učiteľ by mal mať istú autonómiu a aj možno dôvernejší vzťah k žiakom. Prítomnosť kamery by to mohla obmedziť.“
Nevylúčil však, že v problémových triedach by sa kamerám nebránil. Práve posudzuje cenové ponuky, pretože chce sledovať chodby a večer aj celý areál.
Peniaze sú často dôvod, prečo školy ešte kamerové systémy nemajú.
Riaditeľ základnej školy v Stupave Ladislav Csillaghy prezradil, že osem kamier vyšlo školu zhruba na 180-tisíc korún. Potreboval by ich dvakrát toľko.
Riaditelia musia mať súhlas
Zaviesť kamery v školách nie je jednoduché. Skôr, ako sa riaditelia rozhodnú ich nainštalovať, musia získať súhlas rodičov aj učiteľov. Inak porušia ich právo na ochranu osobnosti a súkromia. Predseda Úradu na ochranu osobných údajov Gyula Veszelei hovorí, že tak to upravuje zákon.
Nepíše sa v ňom však, či musia byť sledované priestory označené. Veszelei tvrdí, že označenie je žiaduce. Nie každý si totiž musí kameru všimnúť. Ak uvidí upozornenie, bude sa podľa neho inak správať a označenie teda môže slúžiť aj ako prevencia.
Úrad podľa Veszeleiho zatiaľ nijakú oficiálnu sťažnosť pre kamery v školách nedostal. Rovnako ani ombudsman. S jeho kanceláriou však niektorí riaditelia konzultovali, ako majú postupovať.
Ministerstvo školstva sa jednoznačne ku kamerám nevyjadrilo.
Hovorkyňa Viera Trpišová povedala, že prvoradé musia byť bezpečnosť a ochrana zdravia žiakov. „Je na škole, akou formou to dokáže zabezpečiť.“ Mala by však postupovať podľa platných predpisov.
Kamery museli vypnúť
Vlani v novembri dal nainštalovať riaditeľ Súkromného gymnázia Josefa Škvoreckého v Prahe do tried kamery. Študenti aj rodičia sa vzbúrili. Riaditeľ nakoniec musel kamery odstrániť, lebo mu chýbal súhlas Úradu na ochranu osobných údajov.
Podobný prípad zažil aj riaditeľ základnej školy v Malcove v Bardejovskom okrese. Kamerový systém prekážal učiteľom. Nepáčilo sa im, že budú pod neustálou kontrolou riaditeľa. Ich súhlas si vopred nepýtal, preto časť učiteľov naňho napísala sťažnosť. Kamery musel vypnúť.
Učitelia si však stále myslia, že ich občas cez ne sleduje. Trestné oznámenie na riaditeľa asi nepodajú. „Nikomu sa do toho nechce. Ak by sa sekli, tak máme po chlebe,“ vysvetľuje jeden z pracovníkov školy.
Zástupkyňa riaditeľa Viera Džundová potvrdila, že kamery sú vypnuté. Hovorí, že ich nainštalovali, aby predchádzali krádežiam. „Viete, máme veľa rómskych žiakov.“ Podľa nej sa kradlo aj v triedach, preto pribudli kamery aj tam.
Agresivitu detí nevyriešia
Kamerový systém môže zabrániť, aby deti ničili majetok školy. Detskú agresivitu však nevyrieši, tú si musia s deťmi vydiskutovať. Tvrdí to ŠTEFAN MATULA z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.
Zdá sa, že pribúda počet škôl, ktoré zavádzajú kamerový systém. Čo si myslíte o kamerách na školách?
„Neviem, ako je to po právnej stránke, ale psychologicky je to taký dobrý policajt. Keď deti vedia, že ich kamera sníma, tak to mení ich správanie.“
Budú sa teda kontrolovať?
„Vplyvom kamier budú brzdiť také správanie, ktoré je nezlučiteľné so školským poriadkom alebo s princípmi spolunažívania. Kamery asi naozaj obmedzia niektoré agresívne reakcie. Druhá vec je, čo sa potom stane s agresivitou, ktorá sa v deťoch nahromadí, keď prestanú byť pod dozorom kamier.“
Znamená to, že kamery nepomôžu riešiť agresivitu detí?
„Agresívne správanie je istým spôsobom prirodzenou zložkou repertoára správania sa. Výchova má viesť práve k tomu, aby bola pretavená do akceptovateľnej činnosti. Môžem niekomu povedať, že som naňho nahnevaný. To je prijateľné. Môžem mu však aj jednu streliť, aby mu to došlo. Dôjde mu to, ale v tom je ten rozdiel. Keď zavedieme takýto dozor, tak je to istým spôsobom pre deti stresový faktor. Bude ich obmedzovať v spontánnosti.“
Viacerí riaditelia tvrdia, že chcú kamerami zabrániť šikane. Môže sa to podariť?
„Šikana je prejavom prirodzenej ľudskej agresivity. Len sme nedokázali výchovným postupom dosiahnuť, aby ju deti prejavovali sociálne akceptovateľnou formou. Ak teda šikane zabránime v škole, tak si to vybavia 20 metrov od nej. Pokiaľ sa každý vzájomný konflikt nevyužije na to, aby sa s deťmi predebatoval, tak nevyžívame to, čo by škola mala poskytnúť. Je to len časť riešenia tejto problematiky.“
Nie je to veľmi povrchné riešenie?
„Je to to najjednoduchšie, čo sa dá spraviť. Rodičia, ktorí majú šikanované deti, asi povedia: 'Pán Boh zaplať aspoň za to.' Ja to neodmietam, ale mal by to byť komplex širších opatrení. Hovoríme o prevencii šikanovania, ale pred touto prevenciou by mala predchádzať výchova ako agresivitu kultivovať. Mali by sme deti viesť k tomu, aby si ju vybili sociálne akceptovateľnou formou. Napríklad pri športe.“
Aký je teda váš názor - kamery na školách áno alebo nie?
„Nech sú, ale len ako súčasť širších opatrení. Kamery riešia len problém školy, nie agresivity detí.“
Školy vo svete
V Belgicku zavádzajú odtlačky prstov
V kontrole žiakov v Európe zatiaľ najďalej zašlo Belgicko. Už na troch školách tam berú žiakom aj učiteľom pri vchode odtlačky prstov.
Európa nie je v prístupe ku kamerám v školách jednotná. Najďalej zatiaľ zašlo Belgicko. Minulý týždeň začalo v Liegi platiť rozhodnutie tamojšej strednej technickej školy, ktorá sa podľa vzoru dvoch bruselských škôl rozhodla pred vstupom do budovy brať odtlačky prstov všetkým učiteľom aj žiakom.
Vedenie obhajuje svoje rozhodnutie tým, že chce zaistiť bezpečnosť. Chce zabrániť, aby do školy vstupovali ľudia, ktorí tam nemajú čo robiť. Rovnako si chce poradiť aj so záškoláctvom.
Aj zástancovia tvrdších opatrení proti adolescentom pritom pochybujú, či sú odtlačky efektívnym nástrojom. Šikane napríklad nezabránia. Okrem toho, keď žiak odíde zo školy krátko po tom, čo do nej vstúpil, už mu odtlačky nezoberú. Digitálne preto môže stále sedieť v triede, hoci fyzicky tam nebude.
Kateřina Šafaříková, Brusel
USA: nebezpečné školy musia byť označené
Na zozname nijaká škola nechce byť, a preto všetko radšej taja.
„Nebezpečné školy“ v Amerike musia mať špeciálne označenie, aby sa študenti mohli prehlásiť do iných škôl, hovorí federálny zákon o školstve. Nijaká zo škôl však na zozname nechce byť, a preto radšej trestné činy zatajujú. Z 90-tisíc škôl v USA má „zlú známku“ len stovka.
V Houstone napríklad využívajú rádiovú frekvenciu, ktorá sleduje pohyb žiakov. Systém vie, kto a kedy v škole je. Okrem toho je napojený na databázu kriminálnikov, pričom „občiansky preukaz“ postačuje na to, aby ich identifikovali a nevpustili.
Bezpečnostné kamery nie sú výnimkou vo veľkých mestách. Niektorí odborníci s nimi však nesúhlasia. „Dať kamery do triedy ukazuje deťom, že byť celý deň sledovaný je o. k., že Veľký brat je o. k. Oni by ich však mali učiť správať sa správne nie pre kamery, ale preto, že je to správne,“ povedal pre Herald Tribune Steve Lilienthal z washingtonskej Free Congress Foundation.
V roku 2002 otvorili v USA takmer tisícku nových verejných škôl a podľa odhadov tri štvrtiny z nich mali bezpečnostné kamery. Ministerstvo školstva inštaláciu týchto systémov podporuje.
V niektorých mestách sú kamery aj v školských autobusoch.
Braňo Ondrášik, East Lansign, Michigan
